My, skoro dokonalé

Mám rada vajíčka. Nič na tom za tie roky nezmenili ani reči o škodlivosti či prospešnosti. Pamätám si nápisy na električkách Jedno vajce denne až po články typu Jedno vajce za týždeň.

Zapaľujem druhú sviečku na adventnom venci a začínam si zvykať. Zvykať na to, že časom ich budem musieť zapaľovať ja sama všetky 4 ...

Moje deti boli vždy svetobežnícke a nikdy som s tým nemala problém (ani ony), ale teraz je to 1x, čo niektoré z nich bude chýbať za štedrovečerným stolom. Teda, Lucia chýba už roky, ale zase ona pri ňom nebývala každý rok ani v čase, keď ešte žila na SK – lebo keďže sa všetko delilo dvomi, tak aj tie Vianoce – jedny bývala u nás, druhé u mamy ...

Na tému ja a fotenie som tu už  „nadšenú“ úvahu písala.

Po dlhej dobe som si v telke pozrela film, no ak nerátam Marplovú. Aj to z archívu a tiež na dvakrát, bo k takému luxusu ako dve hodiny času na film, v rozumnú dobu, som sa ešte nedopracovala. A dokonca sme ho sledovali spolu s MM, čo je ozaj z oblasti sci-fi. Dôvod bol jednoduchý, hral tam jeho obľúbený herec Robert De Niro a moja obľúbená herečka Anne Hathaway.

Ja viem, niet nad tie skutočné, objatia, ktoré rozdávame, dostávame ... Posielam vám aspoň takéto virtuálne .... Verím, že dorazia v poriadku.

Tento rok som sa rozhodla postaviť sa vianočnému zhonu chrbtom a všetko som si premyslela. Už v októbri. 

  Stretnutia našich dievčat, tie treba zažiť. Sú plné ...

- krehkých úsmevov, bláznivého rehotu, krásneho podpichovania, občas aj neslušných vtipov ...