My, skoro dokonalé

Bolo to dávno, pradávno. Smelo môžem povedať, že v minulom storočí :) Alebo aj pred revolúciou.

Vysokoškoláčka. Internát plný mladých mužov. A tak preskočila iskrička. Taká maličká, ale bol to vzťah. Boli to celkom milé chvíľky. Dodnes si spomínam, ako som napríklad prišla domov na vianoce a tam ma čakala pohľadnica od NEHO. nejak sa mu podarilo zistiť moju domácu adresu. Alebo ako sme sa spolu učili v študovni a zrazu mi len napísal nádhernú vetu. "Si a to je fajn" Dodnes to považujem za jedno z najkrajších vyznaní.

Tak išiel čas.

No áno, už som tu písala o mojej novoobjavenej paranoji

A tuším sa dnes prejavila naplno.

Minulý týždeň som mala taký „úspešný deň“.

Poobede som ešte bežala do mesta, aby som vyriešila niečo na mestskom úrade. Pod pazuchou dokumenty v obale (taška sa mi k outfitu nehodila, tak len tak som to vzala „do ruky. Kecám. Tašku som v robote nemala ).

Do nového roku som /po mnohých rokoch/ vstúpila s predsavzatím . Také sa mi nestávalo už dosť dlho, nakoľko sa dobre poznám a viem, že žiadne som nedokázala splniť... napr. naučiť sa cudzí jazyk, pravidelne cvičiť, byť milšia na svoje deti /tu by som podotkla, že už vyše 6 rokov sa ťahám pubertou mojich dvoch synov - keď skončil jednen, tak začala u druhého a aj keď som si myslela, že už som ostrieľaná matka pubertiaka, prebieha úplne inak....

No, ako som napísala, už zase ma posadlo  "veľké vyhadzovanie". Teraz nie úplne dobrovoľne. Ale život je zmena. Tak sme sa pustili do toho. Máme za sebou prvú polovičku. A prinieslo to minimálne dva pre mňa zaujímavé momenty.

V poslednej dobe počujem viac a viac cinkania.

Nie to  cinkanie drobných v prasiatku, či po vačkoch.

Ani nie to cinkanie novembrových kľúčov.

Najprv som si myslela, že je to cinkanie SMSiek, ale odkedy mám Messenger, tak viem, že je to cinkanie prijatých správ. A čím viac, tým viac cinkania počujem.

Cink cink cink.

V autobuse, na ulici, vo fitku, v práci, v obchode.

Cink cink cink.

Správy lietajú, ľudia komunikujú.

Priznávam, aj ja mám radosť, keď mi telefón urobí CINK.

Lebo chodia mi len milé správy.

Som si minule všimla, že som tu už vyše osem (!!) rokov... Spoznala som tu veľa príjemných ľudí, fakt ale je, že časy mojej najvyššej aktivity na tejto stránke sú už za mnou.

Tak a teraz príde veselá príhoda z telefonovania :)

Onoho času som mala veľmi zaujímavý rozhovor.

Bola som ako žena obvinená z toho, že klamem .

Ja?! Klamať?

A tak som začala si postupne uvedomovať, že v skutočnosti FAKT KLAMEME.

A začala som si to spisovať pekne od rána a veru, neveľmi lichotivé to pre nás ženy vyšlo.

Veď posúďte samy.

1/ Make up - hej, to je moja pravá farba pokožky. Nieeee ... tie vyrážky, čo tam boli včera sa cez noc "vstrebali".

2/ Špirála - áno, tak som sa narodila.