Uškvarí nás zaživa

Kým pri poslednej návšteve týmto smerom nám celý týždeň intenzívne pršalo a deň po našom odchode zaliala nejaká miestna priehrada diaľnicu tak, že autám z vody trčali iba strechy a mne od hrôzy pred TV takmer oči vypadli, spoznávame tentokrát, čo zažíva také kura v grile. Zostáva nám vraj posledných 9 rokov, než sa zaživa uškvaríme.

Ale kto sám sebe jamu kope,... hubu si právom spáli!

St.Oswald - Altschönau - Tierfreigelände - Baumwipfelpfad - Schleif a späť

Už doma som si vybrala z ponuky niekoľkých miestnych atrakcií, ku ktorým web odporúča rozhýbať zadky. Vzhľadom na našu polohu sa zadok musel jednoznačne pobrať smerom ku tej naznámejšej z nich, teda Baumwipfelpfad. Češi slovíčko prekladajú ako Stezka korunami stromů.

- To sú tak blízko hranice? - divil sa môj štrnásťročný pubertiak pri pohľade na informačnú tabuľu - spolovice nemeckú, spolovice českú. Hoci matiku ovláda perfektne, jeho (stále a znovu sa vyskytujúce) ne-/znalosti zemepisu ma šokujú...

Zatiaľ som nenatrafila na ďalšiu krajinu, ktorá by mala tak perfektne prepracované turistické chodníčky, ako ich má (Česko)Slovensko. Nielen priamo na trase, ale i sprievodnými mapami, v ktorých sa teoreticky dokáže zorientovať aj ten najneschopnejší výletník. (Teoreticky preto, bo som mala spolužiačku, ktorá i vrámci rodnej Bratislavy poslala českých turistov presne opačným smerom, než jej ako cieľ zadali oni. Nie naschvál. Ona naozaj nebola až tak veľká kamarátka s Orientáciou. A z podobných náhodných stretnutí potom mohli v minulom storočí vznikať nesprávne fámy o tom, kto koho nemá rád. A ona sa pritom tak srdečne tešila, ako im pomohla. Teda iba do momentu, kým som jej nevysvetlila, ktorým smerom sa ten cieľ skutočne nachádza...)

Nuž ale nazad ku chodníčkom. Kým Slováci si na trasách roky rokúce vypomáhajú farbami, domáci v talianskom Južnom Tirolsku zasa číslami, v Bavorskom lese sú to poväčšinou symboly z lesa - ihličnany, lesné živočíchy, rastliny a Goldener Steig (Zlatá stezka). Čo sa značenia na trase týka, je vskutku uspokojujúce. Možno by som odporúčala o čosi viac údajov o čase a kilometroch. Nuž a sprievodné mapy? Tie síce existujú tiež, no exempláre, čo sa dostali do rúk mne, by som asi teda dokázala o kus vylepšiť. Na druhej strane musím férovo priznať, že som zatiaľ nezistila, či niekde nie sú predsa len dostupné i tie podľa môjho gusta. A ja som ich doposiaľ iba neobjavila.

(Mimochodom, v nemeckých Alpách sme sa už dávno netúlali tak naozaj, ale kým sme sa túlali pravidelne, označila by som tamojšie značenie za priam katastrofálne.)

Keby nám Mexiko nebolo natoľko vzdialené, asi by som upodozrievala svojich dávnejších predkov, či sa nezatúlali aj ku Indiánom z kmeňa Tarahumara a nepatrnú časť génov mi nezaobstarali práve u nich. Ktohovie... V prvý deň som sa jednoducho uspokojila s krátkym nahliadnutím do mapy na internete, overila si správnosť svojich úvah u našich domácich a vydala sa naverímboha rovno za nosom. V zálohe som si šetrila GPS, no viesť som sa nechala značkou smreku. Teda až od momentu, keď sme ju objavili a prečítali si, že práve ona nás dovedie ku Tierfreigelände. Niečo na spôsob lesnej ZOO so vstupom zadarmo. Celkom príjemné spestrenie programu, len keby sa miestni nájomníci neschovali kamsi do tieňa pred pálivými lúčmi slnka. Ešteže mi aspoň drobný kuvik super zapózoval.

Pri honbe za kilometrami som sa vzdala dôkladnej prehliadky zverinca, ak som nechcela, aby ma Michael ukŕkal sťažnosťami ufrfľaného tínedžera. Prečo, načo, začo? Už dávno totižto nie je vo veku, keď chcel za každú cenu vidieť naživo medvedíka, vlka, líšku či zubra... hoci zubriu oboru by si celkom rád obzrel, ale po neúspechu pri iných výbehoch sme sa obaja dobrovoľne vzdali prípadného pohľadu na impozantných obrov. A pobrali sa radšej ku inému impozantnému dielu z opačnej strany lesnej ZOO. Baumwipfelpfad.

(Ale úprimne priznávam, to pálivé slnko ničilo i mňa a keď zoberiem do úvahy, že Michael mal po nedávnom úraze ochabnuté svalstvo a toto bola jeho vlastne prvá serióznejšia záťaž po ňom, nuž tak s prihliadnutím na vek aj frfľal priamoúmerne.)

Než sme sa vybrali medzi koruny stromov, bolo najprv potrebné zapchať ústa niečim výdatným môjmu žralokovi. Inak by už ani len plutvou nepohol. Akonáhle sa posilnil, znovu sa mu vyjasnila tvár a bol o trochu viac ochotnejší podstúpiť ďalšie útrapy z dielne neúprosnej mamy. No už po chvíli sa sám presvedčil, že niečo podobné dokáže byť i vcelku zábavnou obmenou a i on nachádza pár svojich magnetov.

Na nasledujücom mieste som si opäť spomenula na možné príbuzenské zväzky s kmeňom Tarahumarov. Mladá, sympatická, nemecká rodinka si robila pamätné fotky s výhľadom do hĺbky. Teda mama s deťmi ležali na sieti a otec stláčal spúšť z bezpečnej vzdialenosti. Po chvíli prestal a chcel vziať dcérku ku sebe na pevnú dosku. No akonáhle sa nahol nad pletivo, zakrútila sa mu hlava a ospravedlňujúcim úsmevom zahlásil:

- Fúha, to veru nie je nič pre mňa - a rýchlo spravil krok vzad.

- Vy asi nebudete mať indiánskych predkov - zareagovala som s pochopením a opätovala mu úsmev.

- No veru nebudem - doplnil a obaja sme sa schuti zasmiali.

Baumwipfelpfad je vraj najdlhší svojho druhu na svete. S dĺžkou 1,3 km. Vďaka výťahu na začiatku je možné návštevu absolvovať i s kočíkom či na vozíčku. Vyhliadka začína vo výške 8m nad povrchom zemským, kdesi v okolí spomínanej sieti dosahuje metrov dvadsaťpäť. Nuž a na konci okruhu stojí mohutná veža, kde sa po obvode mierne stúpajúcej špirály pohodlne dokráčate do konečných 44 metrov nad zemou. S nádherným výhľadom.

Do miestneho botanického oddelenia som nás už neťahala, veď sýtej zelene bolo i naokolo všade dostatok. Mimochodom, ak sa tu chcete posilniť, obehajte si najprv areál. Nachádza sa v ňom viac možností (dokopy tuším tri), len ich vzhľadom na terén nevidno hneď na prvý šup.

 

Na informáciách som zistila, že autobus našim smerom ide až o dve hodiny, nuž som syna podľa vzoru Tarahumara presvedčila šliapať ďalej. Celkom dobrodružné rozhodnutie, keď  značky nazad neoznačovali žiaden konkrétny cieľ, rozumej turistický magnet a mapa, ktorú som získala v informačnom centre bola síce mapou, ale skôr pre miestnych, čo poznajú okolie alebo pre tých, čo sa i tak rozhodnú pre autobus. Ale my sa len tak ľahko nevzdávame ... a z práve nadobudnutých skúseností a indícii sme si poskladali približný smer pochodu. Veď v tomto ročnom období slnko zapadá kolo pol desiatej, takže sme mali k dispozícii aspoň ďalších 5-6 hodín na blúdenie národným parkom. Pridŕžali sme sa cyklistickej trasy, ktorá šla paralelne s tou turistickou, v pevnom presvedčení, že sa na nej nevyskytujú žiadne záludnosti, nútiace cyklistov vziať svojho dvojkolesového tátoša na plecia.

Na rázcestí Schleif som pre istotu spojazdnila GPS z obavy, či úvodné množstvo kilometrov predsa len neuškodí ochabnutému svalstvu juniora. Tak nech ho zbytočne nenavyšujem blúdením. Ale už čochvíľa sme križovali značku, ktorá nás pôvodne viedla ku Baumwipfelpfad, a tak sme obaja s  istotou vedeli, kde sa práve nachádzame. Na konto sme si v ten deň pripísali príjemných 15 km, čo sa náročnosti terénu týka. Ale inak sa úplne prikláňam ku názvu článku...

- Mama, vieš čo je zaujímavé? - zamyslel sa Michael po troch dňoch a asi 35 km v nohách - my sme za tie tri dni v podstate nestretli žiadného turistu. Chodníky boli ľudoprázdne!

- Tak odteraz sem budeme chodiť vždy, keď budem potrebovať prevetrať hlavu!

 

Komentáre

Nádherné výlety, fotky, v tých úmorných horúčavach posledných dní, to musel byť celkom výkon. 

... práve som šla upraviť záver príspevku ..., čo sa náročnosti terénu týka. Ale inak sa úplne prikláňam ku názvu článku... ... a tu zrazu tvoj komentár... veru, polovica júna a Oskar páli ako v peci Prekvapenie ... neviem, či ste i na Sk zachytili kauzu Rezo - kým všetci viac než horlivo diskutovali, ku čomu jeho príspevok viedol, nik z oslovených jeho tvrdenia nevyvrátil ... to je pre mňa viac šokujúce/alarmujúce, ako že spôsobil pád na hubu dvom najsilnejším politickým stranám ... a bolo skôr na smiech (či na plač?), ako sa ich hovorcovia koktajúc snažili zachraniť situáciu a zahovoriť fakty ... len im, bohužiaľ, chýbali pádne protiargumenty

nezachytila, skús rozviesť ...

už samotné video Áno  trvá asi hodinu ... niečo podobné ešte v Nemecku nebolo Tlieskam krátko pred voľbami zmobilizoval mladých a politici sa doteraz spamätávajú alebo sa ani nespamätali Váľam sa od smiechu po podlahe či sa včas spamätáme my, či vôbec ešte máme nejakú šancu spamätať sa, zostáva otáznym Mlčím

oj, mladý muž vyzerá interesantne, ale po nemecky neviem, prosím daj v skratke ;)

problém je v tom, že to sa v skratke nedá ... úplne najlepšie by bolo spojiť sa priamo s ním a vypýtať si povolenie na preklad Pohoda ... alebo zapojiť do niečoho podobného youtuberov z viacerých krajín, nech sa konečne zasa raz rozhýbu masy Pohoda ... zvrchu už nepríde nič rozumného, každý tam hrabe do vlastného vrecka, ale i tie ich vrecká raz pohoria...

ale v skratke asi toľko: pred nedávnymi voľbami do EU-parlamentu sa mu podarilo zmobilizovať predovšetkým vďaka vymoženostiam internetu mladých - ale má i môj rešpekt a dúfam, že i mnohých mojich rovesníkov, ktorí sme sa o ňom dozvedeli z prvej ruky práve vďaka našim deťom, no ono to nakoniec celé nabralo také rozmery, že zachvíľu oň prejavili záujem i médiá - jeho odkaz znel: nevolte CDU/CSU/SPD a už vôbec nie AfD, zničia vám budúcnosť - sám predpokladal, že na videu sa nazbiera ako zvyčajne 200-tisíc klikov, no už v čase, keď ho Michael ukázal nám, lámalo všetky rekordy a dodnes nazbieralo vyše 15 miliónov ÁnoTlieskam šírilo sa netom ako oheň a politikom sklapli sánky - mladý muž zozbieral a v skratke zrozumiteľne zanalyzoval množstvo dôkazov, faktov a vedeckých materiálov z rôznych oblastí o tom, ako politici klamú, zavádzajú a mnohí na najvyšších miestach nemajú ani šajn o veciach, ktoré spadajú priamo do ich kompetencie ... pridal usvedčujúce dôkazy o ich priam diletantskej neschopnosti - o pár dní sa ku nemu pridalo ďalších 90+ najznámejších youtuberov a podporili ho rovnakou výzvou a politikom doteraz chýba akákoľvek adekvátna odpoveď, nič z toho nedementovali a to už je čo povedať Prekvapenie , resp. ten jeden úbohý pokus bol fraškou a vysmial ich zaň celý národ, doteraz z neho majú mnohí zaisto nočnú moru a dobre im tak Veľký úsmev ... všetci sme s napätím očakávali, ako to všetko nakoniec dopadne, nuž a vo voľbách naozaj padli na hubu (predovšetkým SPD) Vyplazený jazykÁno a trasú sa ďalej pred nastávajúcimi voľbami priamo v Nemecku

Ďakujem veľmi lekne za vysvetlenie, idem si pozriet ktorá strana je ktora. Mladému mužovi sa ozaj pidaril husársky kusok.

Idem zistiť, ako ďaleko je to od vlaku Váľam sa od smiechu po podlahe

Som plne inšpirovaná a mladý ešte nevybral druhú destináciu dovolenky.

Teda vybral - Osvienčim - tam ja teda nejdem. Mlčím

nuz netusim, ako to je, ked ides verejnou dopravou tam - predpokladam, ze do niektorych oblasti krkolomne ... akonahle tam uz si - teda i ubytovana - dostanes tzv. Nationalpark Card na tvoje meno - s nou mas kompletnu miestnu dopravu (autobusy a tamojsiu zeleznicu) zadarmo plus zlavy na niektore vstupy (je ku tomu i infomaterial, co/kde) a parkovanie zdarma v tvojej oblasti, ak si autom... ubytovacich moznosti je tam habadej, pri tychto horucavach by som uz hladala aj nieco s jazierkom/kupaliskom na zaplavanie Pohoda

Ďakujem za know how. Budeme študovať. Mrkám

neviem, co presne hladas a na kedy, ale ja mam rada i okolie Garmisch-Partenkirchen / Mittenwald ... len tie maju i vysokohorsku prirazku Úsmev

Sranda je, že ja nikdy nič nehľadám. Mňa si všetko nájde Chichocem sa. Vďaka - pozriem a dám scenzurovať.

mna si vzdy doteraz nasli zamestnania ... tak som zvedava, co pride ako dalsie Váľam sa od smiechu po podlahe a ani toto nie je zla kombinacia - jazero a hory

Chiemsee ma láka už dlho. Uvidíme. Vieš ako je to s puberťákmi. Veľký úsmev Jeden že wau a druhý just naproti. Veľký úsmev Čarovný vek.

Držím palce s robotou.

juj, ten carovny vek sedi o izbu dalej Veľký úsmev ved som kdesi pisala, ze zaznamenat vsetky jeho ufrflane komentare pocas troch dni v Bavorskom lese, tak zaspamujem stranku Pohoda... a dakujem, no momentalne tomu nechavam volny priebeh a najneskor za 5 rokov nas i tak prechodom na iny system budu rusit ... a potom sa uvidi, ci si ma dovtedy nieco najde alebo budem musiet zasa zadok rozhybat Pivo

Inak - uškŕňam sa na fotkách. Lebo naši dovolia publikovať foto na ktorých sú odzadu alebo aspoň nejak "neidentifikovateľní". Niežeby im išlo o nejaké súkromie, to nie. Skôr aby neboli odfotení vôbec.

Starší bol nedávno v Anglicku.

Ani jedinú foto nemá, kde je vidieť. Zato spolužiaci, tí sú na nich. Mala by som požiadať o foto niektorého zo spolužiakov, aby som vlastné decko videla.

Ale zato veveričku máme aj na videu. Vidíš! Ruku tam má s tou veveričkou Váľam sa od smiechu po podlahe.

Váľam sa od smiechu po podlahe to my sme sa vzdy smiali, lebo na vacsine fotiek zo suborovych zajazdov mu bolo vidiet sticu, ucho, nos alebo siltovku ...esteze je na videozaznamoch koncertov ... ale co sam najviac lutuje, ze na fotke s papezom mu vidno iba sticu a ucho Chichocem sa

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok