Nesnívam. Teda, v noci sa mi sníva často a farbisto.
Ale čo sa týka môjho života, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nespomínam si na žiadny svoj sen. Veľký či malý, ktorý som chcela uskutočniť.
Teda, je vždy plánujem. Ale moje plány siahajú tak maximálne pol roka dopredu. Nikdy nesiahajú do ďalekej budúcnosti. A nie sú ani veľkolepé, skôr len také bežné veci, občas vybočenie zo stereotypu. Neviem, asi mám z toho strach. Možno nemám silu nechať to všetko len tak plynúť. Potrebujem to mať pod rukami. Potrebujem pocit, že to sama regulujem.