Asi by som mala písať o niečom pozitívnom, v čom sú Slovenky unikátne. Ale v posledných dňoch mi rezonuje v hlave téma iná. Mám pocit, že obetovať sa pre deti je bežné iba na Slovensku. Áno, bolo aj v susedných Čechách, ale tam sa obetavosť už začala vytrácať. Aj v iných štátoch sa určite nájdu tak obetavé matky, ako u nás. Ale na Slovensku je materská (rodičovská) obetavosť taký "bežný štandard".
Ja snívam celý život. Od malička. Ako dieťaťu sa najlepšie snívalo na hojdačke. Hrozne škrípala,ale pamatám si,že som vždy zatvorila oči a predstavovala som si ako lietam vysoko, ponad hory,lesy... a spievala som. Na celý dvor. Ked je reč o dvore,boli to štyri baráky so spoločným dvorom,asi patnástimi deckami a jednou hojdačkou.
V dvadsiatke by mi ani nenapadlo, že by som mohla mať po 40tke ešte nejaké sny. Ani v 30tke by som to nepovedala. Už som to tu dávnejšie spomínala. Nikdy som nemala veľké sny, túžby, plány do budúcnosti. Od chvíle, keď som v 15tich začala chodiť s mojim terajším manželom, jediné, čo som chcela bolo vydať sa za neho a mať s ním kopec detí. Takže sa mi môj sen splnil, 3 deti nie sú zrovna kopec, ale som šťastná, že ich máme aspoň toľko.
Máme tu súťaž o celkom zaujimavý seminár Aleša Kalinu v troch mestách na Slovensku, alebo ak ste úplne mimo dosahu,tak môžete vyhrať knihy, všetko na tému Emočné rovnice, vnútorné bloky, ktoré nám bránia posúvať sa vpred.
TAk u mňa sa moja móda menila podľa veku, zamestnania, záujmov. Ako tínedžerka, ktorá mala pár kg navyše, nosila som väčšinou tmavšie a volnejšie oblečenie, sukne tesne nad kolená. Vlastne, mala som iba 2 ks. Potom som si nakúpila športové oblečenie a začala cvičiť. Po schudnutí som si nakúpila krajšie, modernejšie, farebnejšie oblečenie a začala som nosiť viac sukien a topánky na vyššom opätku. Saká, blúzky.
a spievala som. Na celý dvor. Ked je reč o dvore,boli to štyri baráky so spoločným dvorom,asi patnástimi deckami a jednou hojdačkou.
