Mame doma psíka Bišoníka. Volá sa Lara a má 5 rokov. Ked bol Niki maličký prišla ku nám kamarátka s dcérkou. Tej sa náš psík veľmi páčil a tak sa pýtala Nikiho ako sa volá. Ten odpovedal Lala, nakoľko nevedel povedať r. Evička volala na psíka Lala. Niki jej hovorí nie Lala, ale Lala. A Evička zasa Lala pod sem.
Prítomnosť zvieracieho miláčika v domácnosti s deťmi je odborníkmi hodnotená veľmi kladne. Výskumy dokazujú, že deti, ktoré spolunažívajú so zvieratkom v jednej domácnosti, trpia menej často alergiami a majú silnejšiu imunitu, nehovoriac o pozitívnom vplyve na psychiku malých ratolestí. Niektorí ľudia sa však mylne domnievajú, že majitelia domácich zvierat majú doma nehygienické prostredie, ktoré je nevhodné pre malé deti.
Možno sa to na prvý pohľad nezdá, no kuchyňa patrí medzi najviac znečistené miesta v domácnosti. Môže za to vlhké a teplé prostredie, ktoré je pre množenie baktérií a vírusov ideálne. Kuchynské dosky a drezy sú navyše miestami, ktoré sa používajú prakticky denne. Práve preto sú omnoho viac vystavené riziku znečistenia neželanými baktériami. Kde sa títo neviditeľní návštevníci nachádzajú v najväčšom počte a ako proti nim bojovať?
ja upratujem len ked uz velmi musiim..moje krédo znie,trocha spiny predsa este nikoho nezabilo ale teraz vázne..nie som dobrá gazdiná,priznávam dobrovolne..casto u mna najdete na skriniach centy prachu,vysáva vacsinou len manzel max,2x do tyzdna../ja vysavac fakt nemusim /takze aj omrviniek sa najde dost.. podlahy umyvam 1-2x do tyzdna..a okná umyjem ked pomaly cez ne nevidím.
Realitná agentka Annie má 32 rokov a v ten osudný deň si naplánovala tri úlohy.
Predať dom, zabudnúť na nedorozumenie s matkou a nezmeškať večeru s nekonečne trpezlivým priateľom Lukom.
O prehliadku domu je chabý záujem, no práve keď sa chystá odísť, v dodávke prichádza posledný návštevník, solídny štyridsiatnik.
Zdá sa, že sa na ňu predsa len usmeje šťastie... no namiesto toho sa Annie stane obeťou únosu a prežije rok zatvorená v horskej chate.
Môj vzťah k upratovaniu je pozitívny.Povedala by som ,že až prehnane pozitívny.Manžel mi stále hovorí,že trpím ,,upratovacím syndrómom,, .Totižto milujem poriadok a to doslova a dopísmena.Všetko sa musí lesknúť,všetko musí voniať čistotou .Každý deň upratujem-vysávam,utieram prach,leštím zrkadlo,...Je to podľa vás normálne?
Upratovať treba. To je fakt. Vôbec nič na tom nezmení náš postoj k tejto činnosti - či už ju robíme s radosťou alebo s odporom ( ktorých osôb je asi viac ?! ). Vo väčšine domácností pripadne táto činnosť ženám, no a my – najmä tie zamestnané - sa zase snažíme aspoň časť „bremena“ prerozdeliť a posunúť aj na ostatných členov ...
Upratovanie je mojou nočnou morou.Jedným slovom nenávidím ho.A to už od detstva.Sobota dopoludnia sa mi v detstve vždy spája s upratovaním.Každú sobotu som si musela nedobrovoľne upratať svoju izbu a tiež pomôcť s upratovaním mame.I keď sa jednalo len o malé práce-ako vyniesť smeti,utrieť prach a pod.Stále som si vymýšľala kopec výhovoriek,aby som sa vyhla upratovaniu,ale
ale teraz vázne..nie som dobrá gazdiná,priznávam dobrovolne..casto u mna najdete na skriniach centy prachu,vysáva vacsinou len manzel max,2x do tyzdna../ja vysavac fakt nemusim
/takze aj omrviniek sa najde dost..
.Totižto milujem poriadok a to doslova a dopísmena.Všetko sa musí lesknúť,všetko musí voniať čistotou
.Každý deň upratujem-vysávam,utieram prach,leštím zrkadlo,...Je to podľa vás normálne?
