Ja a upratovanie... ťažká téma...
Priznám sa bez mučenia, keď sme boli menší, tak nám (mne a bratovi) zvykla mama hovorievať, že nás špina zožerie. Nezožrala. Ale zisťujem, že som sa „pomamila“. Nie som z tých, čo behajú s vysávačom, handrou každý deň. Podľa potreby. T.j. niekedy raz do týždňa... Veď tú najväčšiu špinu stačí pozametať...
U nás upratovanie netrápi skoro nikoho. A to vianočné už duplom nie. Keď neupracem ja, tak nebude poupratované. Nejako nikomu nevadí kopa neumytých riadov, okná ako z mliečneho skla, kopa prachu a chuchvalcov po zemi. Tak keď mám chuť a energiu vytiahnem metly, vysávač, handry, dcéru z jej izby a ideme na to. Samozrejme musím si hneď naplno pustiť rádio aby som nepočula to frflanie a hudnranie. Ale keď je upratané, hneď je v byte svetlejšie, voňavejšie, to sa potom tešia už všetci.
Už som tu o upratovaní písala viackrát, upratujem priebežne, denne po troškách. Také to predvianočné upratovanie robím už niekedy v októbri. Pred zimou deťom treba vytriediť šatníky a botníky, no a keď už ma to chytí, pokračujem ďalej. Tento rok nás nutnosť dohnala k prerábke interiéru. Jednu izbičku máme za sebou, druhá je zabetónovaná, akurát čakám chalana, čo nám má prísť spraviť sadrokartón. Za dva týždne môžeme položiť dlážky, takže sme všetci nasáčkovaní v jednej izbe.
"Nočná mora... veľké upratovanie." - ako názov filmového trháka.
Ale, ako to tak sledujem na viacerých diskusných fórach, tak by som žienky rozdelila do dvoch skupín:
1. Tie, ktorým ich matky veľké /predvianočné a predveľkonočné/ upratovanie dokonale znechutili a tak sa ho naučili vo svojich domácnostiach bojkotovať... a čiastočne do tejto skupiny zapadám aj ja.
Odkedy si pamatam, teda, pokial mi moja pamat siaha, upratovanie som z duse nenavidela....V case puberty som sa riadila heslom: Poriadok je len pre blbcov! Inteligent sa vy zna aj v bordeli.... Ani vekom sa to zatial nezmenilo..Aj ked, mam rada upratane, ciste, vsetko zaskatulkovane...No, zatial sa mi len to zaskatulkovane splnilo...
Mama ma vždy viedla k poriadku. A musím povedať, že ho mám rada. Avšak pri troch deťoch a manželovi som rokmi pochopila, že mať poriadok znamená u nás sústavne upratovať. Takže samozrejme, v špine nežijeme, ale ako sa hovorí - poriadok vyzerá inak. Čo ma však vytáča je to, že u nás je často „všetko všade“. Deti aj manžel sú naučení, že veci sa nejakým zázračným kúzlom vracajú na pôvodné miesto, takže mojou najčastejšou činnosťou je obchádzanie bytu, zbieranie vecí a ich vracanie na svoje miesto.
NEZNÁŠAM...nasledovné
..
A, utierať prach/je tam o hodinu v tom isto množstve ,iba zmenil kreatívne do iných zoskupení svoje častice/tak nechávam jeho kreativite voľný priebeh.
Či už predvianočné, predveľkonočné alebo akékoľvek upratovanie u nás doma- priam životná výzva..no a hlavne v poslednom čase - MM odvelený na misii a ja s mojimi krásavcami bojujem doma..a priznám sa v poslednom čase nestíííham fakt nič...
Nezožrala. Ale zisťujem, že som sa „pomamila“. Nie som z tých, čo behajú s vysávačom, handrou každý deň. Podľa potreby. T.j. niekedy raz do týždňa... Veď tú najväčšiu špinu stačí pozametať...
