Tak toto je úplne raritná momentka, ako jeden z mojich troch chalanov upratuje. Zvyčajne som tam nastúpená ja. Problém je ale v tom, že uprataná izba je pre nich signálom, že tam čosi nie je v poriadku, takže môj dobrý pocit z krásnej izbičky trvá zvyčajne od jednej do štyroch hodín (v závislosti od toho, ako dlho pred ich príchodom zo škôlky som upratala). A to je dôvod, prečo túto činnosť naozaj nemám rada. Keby som to ale neurobila, za odmenu si zlomím nohu, pretože je asi nejaký zákon schválnosti, že zo skrinky v ich izbe potrebujem úplne súrne niečo vždy vtedy, keď už je tma a spia.