Blogy používateľa dasa_

  Milujem Jamesa Bonda. Ano viem, už som to tu kedysi dávno spomínala.

Naša stryná je veľká milovníčka zvierat. Má psov, mačky, zajace, husy, sliepky... No proste pravý gazdovský dvor. Jej najobľúbenejšia je psia dáma. Také malé kabelkové plemeno, ani neviem, jak sa volá. Ona dáma je s ňou všade, vyžaduje si pozornosť, na druhú stranu sa aj odvďačuje tým, že pozornosť vracia.

Lenže teraz prišli na milú Denku "jej dni". Hára sa a psy z celého okolia sa idú zblázniť. Dokonca ich podozrievame, že sa naučili otvárať zatvorené brány, len aby sa dostali čo najbližšie k objektu svojich túžob :)

Táto téma mi napadá pravidelne, najčastejšie v lete - keď sa vrátime z nejakej dovolenky, z nejakého výletu.

Koľko je takých záberov, kde som ja?

Nemyslím tých, ktoré sú v našom foťáku. Ale tak rôzne. Raz sa človek pripletie nechciac do záberu, keď niekto "selfíčkuje" Ale často sú to len také náhodné obrázky. Kde všade zavítam? Dostanem sa s japonskými turistami až napríklad ku nim domov, do Tokia? Alebo s Američanmi napríklad na Havai? Alebo len so susedom na pláži do oblasti neďaleko Moskvy, alebo do Mníchova?

Hneď na začiatku musím upozorniť, že ak niekto čaká čítanie o malej princeznej, tak bude sklamaný. Aj keď aj o tom by sa dalo písať...

Moja téma bude prozaickejšia, taká každodenná - o tých miestach, kam aj králi musia pešo... Ano, o záchodoch.

V piatok sme po dlhej dobe boli v kine. Ak si dobre pamätám, volalo sa to V kráľových záhradách. Príjemná oddychovka na piatok večer.

V príbehu odznela zaujímavá myšlienka, ktorá mi odvtedy chodí po rozume. Nespomínam si presne, tak budem iba parafrázovať - pripomínam, že naozaj boli v centre pribehu záhrady a ich úpravy.

Šikovná záhradnička hovorí - boli sme na začiatku zrodení do raja. Prišli sme oň. Teraz je na každom z nás, aby sme si taký malý raj urobili vždy okolo seba. Niekomu sa darí, u niekoho to je horšie

Pred Veľkou nocou som si dala pôstnych 40 dní bez nakupovania. Ani som netušila, že to bude také ťažke. Dokonca sa nám stalo také, že nás zastavili policajti - nesvietili sme. Šoféroval manžel, ale všetku vinu som vzala na seba - vypla som automatické zapínanie svetiel. Stal sa zázrak - policajt manželovi vrátil papiere a povedal - "Za 30 Eur kúpte niečo manželke". Takže som mala na nakupovanie aj isté "zdroje"

Pripravujeme stretnutie zo školy po 35 rokoch.
Tak sme posedeli so spolužiačkou a všeličo predebatovali. Samozrejme, hlavne spomienky. Aj keď na začiatku sa zdalo, že si zo školy absolútne nič nepamätám. Postupne sa zjavujú čriepky.

Samozrejme, došlo aj na reči, ako bolo kedysi dobre

Sledovala som reláciu, kde pán, čo žije bez jedla rozprával o našich strachoch. A o tom, ako nás zväzujú.

Poviem dopredu - toto je o náboženstve a o slovách súčastného pápeža. Ak je to pre niekoho kontroverzná téma, najlepšie je preskočiť a čítať niečo iné :)

pápež sa včera stretol so svojimi spolupracovníkmi a tak trochu hodnotil. Jeho slová boli síce určené im, ale oslovia aj iných. Mňa napríklad dostal týmto, dovolím si citovať