Blogy používateľa adus

Je tomu 20 rokov, čo sme sa za mierne dramatických okolností nasťahovali do nášho vlastného – domčeka s nie práve malou záhradou (tie čo boli na stretkách môžu potvrdiť). Okolnosti tak zo záhradkárky - zberateľky spravili záhradkárku - pestovateľku. Ja čo som ešte ako slobodná radšej počas sezóny preberala na seba úlohu gazdinej – nakupovala som, varila som, prala som – jednoducho som zabezpečovala celý chod domácnosti, len aby som nemusela do záhrady som akosi podľahla „tlaku povinnosti“ obrábať pôdu, keď ju už tam za domom mám.

Každý sme nejaký – a preto v rôznych situáciách reagujeme rôzne – ale zväčša niektorý z tých spôsobov je prevažujúci a ten sa potom akosi automaticky časom začne považovať za normu a všetko čo z nej vybočuje je prinajmenšom podozrivé, ak už nie priamo odsúdeniahodné.

Je vás tu určite viac - hoci teraz - tak "z voleja" si viem spomenúť iba na dve - Niu a Amálku - ktoré odzajtra - podobne ako náš väčší a menší dorast - začínajú so školou.

Kde sa vzal, tu sa vzal, ... len tak si sám priplával. Nehľadala som ho, nepýtal si povolenie – vynoril sa z hlbín spomienok ako taká dávno zabudnutá morská potvora. Príbeh z čias stredoškolských. Príbeh o mne a mojej spolužiačke – no, aby sme neboli takí neosobní, nazvime ju Eulália.