Blogy používateľa all

Ja viem, to je téma, o ktorej sa neradi bavíme. Odsúvame to na potom, veď je ešte čas

Moja babka to mala vyriešené už za života. V kasni mala nachystané, čo jej potom treba obliecť. A keď prišla jej dcéra, vždy jej to rozhádzala. Babka zas nachystala. Dcéra rozhádzala. Až to prišlo naozaj a my sme nevedeli, čo to vlastne tá babka chcela mať oblečené.

Prázdniny za rohom, corona tiež .

Po iné roky už bol vážne najvyšší čas, aby som mala nejakú tú predstavu o dovolenke. Alebo aspoň tak, kam by som sa cez leto s deckami pozrela, čo by som navštívila. Vďaka Bohu, že som sa minulý rok spontánne rozhodla navštíviť Rím, Prahu, Brusel. Aspoň teraz máme na čo spomínať, akými fotkami sa utešovať, že snáď ešte niekedy ...

Už niekoľko rokov si vždy nejaký pár sokolov vyhliadne jeden konkrétny balkón na sídlisku a zvolí si ho za miesto, kde vychovajú mláďatá.

Vlastníkmi bytu sú veľkí milovníci prírody. Najskôr len nesmelo fotografovali, dnes beží online prenos z hniezda, sokolíci sa dokrmujú.

Áno, potrestá vás štát.A presne v tej chvíli, kedy budete potrebovať pomoc a kedy trest budete najmenej čakať.

Tvrdo pracovať celý život sa totiž neoplatí, ak vás postihne v starobe choroba, ktorá vás donúti ostať odkázaný na pomoc iných.

Opatrovanie - to je to, o čom píšem.

Všade počuť o zvyšovaní opatrovateľského príspevku.Od júla tohoto roku ide na 476,74 eur.Toto píšu denníky, médiá chvália...Toto je to A.

Teraz sa pozrime na B.

Áno, trochu preháňam. Viem, má sa šetriť. Veci sa majú používať opakovane. Žiadne rozhadzovanie.

Z rôznych dôvodov som v posledných týždňoch navštívila viac bytov. Zaprataných bytov. Bytov, z ktorých sa veci nevyhadzovali. Lebo možno by niekomu ešte poslúžili.

Po dlhých rokoch sme sa konečne dostali k vyhadzovaniu. Lebo veci pomaly a isto vytláčali ľudí.

A tak vyhadzujeme. A vyhadzujeme. A periem. Žehlím a skladám. A znova vyhadzujeme. Zatiaľ som vyprala cca 50 kg prádla, minimálne tolko sme zaniesli na zberný dvor. A v skriniach ešte nevidieť miesto.

Boh stvoril muža a povedal: "Je krásny."

Potom stvoril ženu a povedal: : "Šak sa namaľuje."

Takýto vtip mi dnes vyhodil FB u kamaráta. Ja neviem, čím to je, ale je tam kus pravdy.

Úžasne sa mi čul hodila kategória "My, skoro dokonalé", ako to tak píšem. Po prvý krát, kedy neváham, čo tam vlastne patrí.

Nie ozaj necvičím na záhrade ani každé ráno, ani večer. Aj keď po ročnej pauze, mi joga stále veľmi chýba. Náš učiteľ jogy totižto dostal lepšiu partiu ako 2 - 3 pravidelne cvičiace jogu pre seniorov. So svojim úplne stuhnutým telom si na žiadnu inú netrúfam.

Sú slovné spojenia, ktoré ma vyrušujú. Teda, nie že by som si bala svojou slovenčinou úplne istá. Často mi tam zachádzajú nárečové slová, opakujem sa, dodnes neviem, či je správne hanba alebo hamba, rozmýšľam nad reštauráciou, čo tam predsa len nemá byt -v-

Vždy sa pozastavím, keď niekto povie "Ďakujem krásne" - nesedí mi to.

Ale úplne najviac mi vadí, keď niekde čítam alebo počujem - Pomôžme mu, lebo on si to zaslúži. Často to je počuť napríklad v takých tých "nebeských" programoch v telke.