Blogy používateľa all

Vraj najlepšie sú tie priateľstvá, ktoré sa uzavrú ešte v škôlke. Alebo na základnej. Také tie skutočné, čo vydržia. Netuším, do škôlky som nechodila a zo školy mi nejak priateľstvá neostali.

Od malička som nechápala rozprávku O pampúšikovi. Čo to bolo, keď babka mala v truhle poslednú hrsť múky a urobila z nej pampúšik. Čo to je posledná hrsť múky?. Veď sa zájde do obchodu a kúpi ďalšia, nie?. Narodila som sa v 60-tych rokoch a tam už väčšina z nás nič také, že matka ráno nevie, či dá dnes niečo deťom na obed už neexistovalo. Teda, sem tam sa našli prípady, keď z rôznych príčin ostala rodina za hranou chudoby. Ale to sme nejak nevnímali. Alebo nechceli vnímať.

Moji dvaja synovia sú už v podstate dospelí muži. Starší má priateľku a zamestnanie, rieši bytovú otázku...Zatiaľ sa celkom neosamostatnil, ale tak nejak to mám už v hlave zrovnané, že bude mať svoj vlastný život. Možno je to tým, že často cestoval po svete. Mladší syn bol a aj je také moje babatenko. Viem som sentimentálna a prehnane starostlivá a ani neviem čo ešte, ale mala som v ňom takú oporu, kamoša. Je to veľmi inteligentný a rozhľadený chalan, no jeho osobný život nebol celkom v poriadku. Sám cítil, že potrebuje zmenu, ktorá by ho "nakopla".

Tak sa nejak prihodilo, že v jednom týždni sme boli dva krát v kine. Najskor film o hokeji a včera zase o spevákovi.

Miro Žbirka je spevák, ktorý patrí ku mojej mladosti. Teda ja viem, skladá a spieva dodnes, ale nejak najviac si stále pamätám tie staré pesničky, ktoré mi pripomínajú strednú. Neboli to ideálne časy, ale mladosť je vždy ideálna

Netvrdím, že sme filmový fajnšmekri. Do kina nechodíme pravidelne, ale snažíme sa vidieť skoro všetky domáce filmy. Pod domáce samozrejme zaradzujem aj české filmy

Prvou ekoaktivistkou v mojom živote bola moja babka.

"To nevyhadzuj, to sa ešte zíde."

A tak sme v dobe, keď som vyrastala odkladali užitočné veci.

Už zopár rokov mám takú víziu. Raz, keď bude veľká, bude zo mňa vedma ..., čo to všetko obnáša ešte neviem, ale vidím sa v dlhých etno šatách, plných farieb ..... Niečo medzi etno a hippies. Toto je niečo z oblasti, keď viem, že takáto, žena je niekde vo mne schovaná, len sa mi ju nedarí ešte prebrať k životu.

Nejak tak to vychádza, že žehlievam v nedeľu ráno. Všade ticho. Púšťam si k tomu telku. Lenže keď nechcem pozerať rozprávky, tak treba hľadať.

Narazila som na program o držgrošoch. Ale teda že fakt poriadnych. Niektoré miesta som ani nedala , hoci niečo bolo aj celkom podnetné.