Môj minulý život mi nadelil kadejakých "veselých" zážitkov. Postarala sa mi o ne drsná polovička sveta. Ohliadnuc sa naspäť nechápem ako som to mohla zvládnuť, ale keď je človek hodený do vody, tak pláva, lebo musí. Tieto riadky Vám píšem s úsmevom. No nie, nejdem klamať. Je to skôr ironický úškrn plný spokojnosti a hrdosti na samu seba, lebo som to zvládla. Ale dnes by som všetko riešila úplne inak.
úvodom môjho listu ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem a hneď sa chce poďakovať za tvoj "list" čo si mi poslala, asi vieš že tým myslím tú krásnu správičku na FB
Je 1:54 a ja som si zapla muziku, naliala baileys, zapálila cigu a ...
Od predposledného júna máme Zet. Dovliekla som ju hlavne na svoju vlastnú radosť a potechu, lebo od začiatku mi bolo jasné, že 95% starostlivosti bude na mňa. Preto sme nemali úplne malilinké rozkošné šteniatko, ale volila som vlastne „menšie zlo“ ... Zet mala už cca pol roka, keď som ju doviezla.
Roky moji chlapi nosili z dovolenky v Taliansku červené modely áut. Ani som si neuvedomila, že vlastne tieto modely nie sú na hranie, sú vystavené na poličke dostatočne vysoko, aby sa k nim nedostala žiadna návšteva
Každé obdobie má svoje čaro. Aj to hmlisté, studené, sychravé počasie, ak aspoň trochu mrzne. To je vždy radosť šoférovať. Ale keď potom, na malú chvíľu, vyjde slnko, alebo ani nemusí, stačí, že sa rozplynie hmla ...Zrazu vidím ďalej ako 25 m pred nosom, nanovo objavujem široké okolie aj tu mini krásu, ktorú mráz vytvoril.
Stres! Vyžieram klobásu a naliala som si druhý pohár červeného vína. Keby sa niekomu zdalo, že píšem blbosti, aby vedel prečo. A prečo? Nie, nie je to stres z Vianoc. Ideme k mamke, tak čo nestihnem upratať, to 24.12. bude 200 km odo mňa. je to stres z telefónu.
Večer vystupoval Michaelov zbor v kostole medzi Marienplatzom a Viktualienmarktom a ja som sa spýtala Afričana, či chce ísť so mnou na ich vianočný koncert. Keď som mu to týždeň predtým prvýkrát navrhla, neuvedomila som si, že sa pár dní predtým budú sťahovať. Podľa pôvodných informácii sa nová adresa nachádzala dosť ďaleko, čo by som časovo po koncerte nedala. Nakoniec sa mestu podarilo zohnať pre nich ubytovanie o čosi bližšie. Autom odo mňa v nočnej premávke asi na 15 minút jazdy.
Ak by som si sama mohla vybrať darček pod stromček nehľadiac na čas, peniaze, rodinu, ... proste na nič, asi by som si vybrala hodiny v kuchárskej škole. Fakt ma to baví, ale fakt. Nielen pečenie, ale aj varenie. Milujem, keď mám čas a priestor a dostatok všetkých ingrediencií. Milujem o jedle čítať, počúvať, pozerať sa na prípravu, asistovať. Dotýkať sa ho, umývať, krájať, ovoniavať, miešať, ochutnávať, variť, podlievať ... a hlavne ho potom milujem jesť.
Postarala sa mi o ne drsná polovička sveta. Ohliadnuc sa naspäť nechápem ako som to mohla zvládnuť, ale keď je človek hodený do vody, tak pláva, lebo musí. Tieto riadky Vám píšem s úsmevom. No nie, nejdem klamať. Je to skôr ironický úškrn plný spokojnosti a hrdosti na samu seba, lebo som to zvládla. Ale dnes by som všetko riešila úplne inak.
Ale keď potom, na malú chvíľu, vyjde slnko, alebo ani nemusí, stačí, že sa rozplynie hmla ...Zrazu vidím ďalej ako 25 m pred nosom, nanovo objavujem široké okolie aj tu mini krásu, ktorú mráz vytvoril.
