Blogy používateľa dasa_

Niečo mi hovorí, že o štrikovaní som tu už písala, dokonca možno aj opakovane. No prečítala som si taký nostalgický vianočný blog a tam mi zase raz vybehli spomienky. V prvom rade, ako sme babke na Vianoce s mamou plietli sveter. Taký zo zvyškov, melírovaný, len aby bol teplý. My so sestrou rukávy, mama zvyšok.... Problem bol, že každá inak uťahovala. A aj tie vlny v melíre sa nie celkom pravidelne striedali, respektíve jedna skončila, iná prišla.

Nevyšli tento rok Vianočné trhy v Košiciach, tak som aspoň na skok nakukla na tie naše. Mám ich skoro pod nosom, tak som ich len tak rýchlo prebehla.

Spomenúc sa na recept na NM, postavila som sa do najdlhšieho radu - skoro všetci chceli krúpnu babu. Až na tie dve starké o paličkách, čo stáli predo mnou. Vek tak 70+.

"Prosim si dva krát bezalkoholický punč.

Zatiaľ máme iba alkoholické, ten bez alkoholu privezú neskôr.

Tak nám dajte dva alkoholické"

Počúvala som včera v telke rozprávanie našich humoristov. Okrem iného Oliver spomínal na spojenia pesničiek s príspevkami.

Napríklad keď išiel príspevok o dodávke lodí z Lodeníc Komárno do ZSSR, tak vtipný hudobný redaktor náhodou za príspevok zaradil pesničku Mená lodí stratených.....

[video:https://youtu.be/IfnhW9sQvlk width:400 height:400 align:center]

Mám svoje obľúbené blogy, ktoré viacmenej pravidelne sledujem. Jeden je aj o minimalizme.  Sem tam sa inšpirujem, aj keď viem, že až tak ďaleko to nedotiahnem. Hlavne, že ma tešia aj malé čiastkové úspechy v boji s presilou vecí okolo mňa.

V poslednej dobe táto moja obľúbvená autorka rieši detox. Digitálny detox. Odpojenie sa od sveta online.

Vlastne, podobná téma aj tu padla tento týždeň.

Zaujali ma slová, že miesto toho, aby visela na sieti, štrikuje.

Ani neviem, čo ma chytila taká nostalgická nálada. Sneh u nás ešte nie je, dokonca aj slniečko svieti.

Začali sa mi vynárať moje najstaršie spomienky.

Medzi úplne, úplne najstaršie asi patrí nejaké červené autíčko v postielke, strýko, ktorý ma vozil v košiari a učil sprosté básničky a otcova cigareta, ktorú ma poslal hodit do uhláka k peterkách v spálni. Tajne som to vyskúšala, ale nechutilo :)

Niekde som včera čítala článok o technologických darčekoch za pár "drobných"

A objavila som super darček pre mňa - pípatko na kľúče. Teda prívesok, ktorý si môžete prezvoniť z mobilu.

Priznám sa, kľúče hľadám často. Doma ešte celkom v pohode, je jedno miesto, kam ich ukladáme, to mám natrénované. Ale v momente, ako sa pohnem z domu je to čistá  katastrofa.

Zo strednej sa stretávame pravidelne. Každých 5 rokov. Zo základky, keď som chcela stretávku, tak som si ju zorganizovala. Na jar plánujem ďalšiu :). Máme to šťastie, že sa stretávame aj s výšky. A dokonca z času na čas aj malé internátne stretnutie.

Zo základnej a strednej nechodia tí, čo majú pocit, že sú v nejakom smere neúspešní. Napríklad ostali sami. Z výšky naopak neprišli tí najúspešnejši. Aj keď po toľkých rokoch sa vlastne tie rozdiely stierajú. Mnohým už deti vyleteli z hniezda, takže sú opäť sami. S partnerom alebo bez.

Stačí mi zaželať si a splní sa mi. Teda, fakt netuším, prečo to funguje iba v jednom špecifickom prípade . Zato v tomto prípade to funguje na 100%.