Uz dlhsi cas som vo faze "stereotyp" a nedokazem sa z neho vyhrabat.Moj den je rozdeleny na dve casti-praca v robote a praca doma.Den mi ubehne pomedzi prsty a ja si to uvedomim kazdy vecer a snazim sa nahovorit,ze zajtra to uz musim zmenit....Kde su casy studia,sportovania,spolocenskeho vyzitia? Uz 5 rokov zijeme v inom meste-MESTE,kde nie je moznost sportovania,okrem kina sa nemate ako spoloc.vyzit,nie je tu miesto na posedenie,kde by sa nefajcilo a mohlo ist s dietatom,ziadne obchodne centra,o atr
Asi začnem svojim obligátnym, niečo bude vo vzduchu, lebo búrlivo bolo na nananičmame, ešte búrlivješie aj keď zatiaľ, len krátkodobo je na art mame. Strašné s nami babami, niekto rad podrýva, niekto nepozná základy slušnosti (mali sme jednu umelkyňu na art mame, ktorá ako víchor rozbúrila pokojnú atmosféru dosť neprimeranou kritikou), niekto len pravdu napíše, dobre mienenú radu a poniektoré dámy sa urazia, zľaknú, utiahnú do vlastnej ulity.
Asi to bude týmto počasím, myslím si v duchu. Večer som sa pohádala s manželom. Ležali sme vedľa seba v posteli a hľadeli do stropu. Samozrejme pre blbosť nehodnú komentovania. Ako ospravedlnenie ho dnes na obed čaká pečené kura /snáď bude poživateľné / Ale o tom som nechcela...
Dievčatá, už vám došlo, že v piatok začínajú veľkonočné sviatky? Ako vážne pristupujete k jarnému upratovaniu, alebo lepšie povedané predveľkonočnému ...? V obchodoch už znova začína náprask, už máte plnú špajz a chladničku? Budete aj vajíčka zdobiť, alebo len koláče vypekať, šunku a iné dobroty chystať a v sobotu večer sa vyplazeným jazykom zvalíte do kresla?
Kamarátka mi poradila túto stránku ako dobrú stránku, na ktorej sa dá všeličo nájsť, dozvedieť a taak. Zatiaľ som si čítala len pár príspevkov ale pripadá mi to tu skôr ako nejaký "klub depresívnych žien". Fakt! Každá sa len sťažuje na muža, deti, svokrovcov a taaak. Problémy sú všade, to je normálne. Ale nič pekné nemáte?
Mile maminy skuste mi pomoct prosim......Hladam svoje spoluziacky zo SPS odevnej vo Svidniku. Koncili sme v roku 1994 a odvtedy akoby sa zem zlahla. Bola som v 4.B triede...Vsetky sme boli vychodniarky, ja som to mala asi od skoly najdalej....Som v pravidelnom kontakte akurat s jednou...Nemali sme stretnutie, nic, ziaden kontakt.
Som tu nova,a musim sa priznat,ze tato stranka ma ocarila.A preto mi neda nepodelit sa zo svojimi pocitmi.Uz len to,ze to pisem,mi velmi pomaha.Mam 2 synov,ten starsi ma 3 roky,a ten mladsi 7 tyzdnov.A problem je v tom,ze mam pocit,ze toho starsieho velmi zanedbavam.Okolo babatka je vela prace a neraz mi rupnu nervy.Ten starsi sa stal ukricany,upistany,prave ked dojcim,tak vzdy nieco potrebuje,ked mu hned nevyhoviem tak zacne strasne jacat,tahat ma,a je to horsie ked mu vysvetlim,nech chvilku pocka.Neraz aj dostal na zadok,ale ani to nepomaha.Potom mam vycitky svedomia,vecer ked spinka,nera
dnes ma meniny Svetlana, a tak sa malo volat nase babo, ak by bolo... pisala som mu, ze on sa uz rozhodol a nech je stastny. a ze mi je luto, ze sa nasa Svetlanka uz nikdy nenarodi a nepovie mi "mama"
prave mi napisal takuto spravu:
Uz 5 rokov zijeme v inom meste-MESTE,kde nie je moznost sportovania,okrem kina sa nemate ako spoloc.vyzit,nie je tu miesto na posedenie,kde by sa nefajcilo a mohlo ist s dietatom,ziadne obchodne centra,o atr
/ Ale o tom som nechcela...
