Prisám vačku, že netuším, čo si mám o tomto myslieť.Či mám dokúpiť toaleťák, múku a kvasnice do špajzky, alebo sa učiť zas rúžovať.Lebo tieto nové "uvolnené" karanténno - izolačné opatrenia vo mne miešajú dva pocity.Jeden s úsmevom, lebo ako na 3x očkovanej je len na mojej zodpovednosti voči okoliu, či si budem niečo robiť z toho, ak by som mala covid, alebo sa mám obávať a prikúpiť deku, lebo ak o 2 týždne sa nepotvrdí to, čo vo svete, že omikron zasahuje síce masy, ale priebeh nie je až tak "hospitalizačný", budeme musieť poľnú nemocnicu stavať a stany pred tou fakultnou pristaviť, tak nech
po letnom uraze zas sedím doma a nič moc..po tom ako sa ruka stále sa nedostala do pôvod.stavu, a zistení na MR čo tam je som po operácii ramena(prišitie puzdra klbu a zošitie šlachy) čo znamená 6týždnov nehybnost celej ruky,potom rehab a to vraj ešte len ukáže budúcnosť ako to bude +ešte ma čaká jedno vyšetrenie šliach v dlani lebo ...takže uvidím či si to pri jednej pn-ke dám operovať aj tie...pri tom ako som bola optimista tak je to na prd..jednou rukou neviem nič poriadne urobiť,hygienu ani nevravím,ručné práce nič!..spím len v kresle.myslela som,že si dám nejaké
strojim sa na to asi tretí rok ale ešte som to nedala..
ale tu v mojom okolí je ich už "fúra"..majú aj také miesto kde sa dá v tej ľadovej vode posedieť +parádny prístup do vody aby bezpečne vyliezli na breh..sú medzi nimi deti,dôchodcovia,mamičky..aj u nás doma je jeden čo sa umýva len studenou vodou ešte aj vlasy si umýva v studenej vode,a plávať chodí na jazero celoročne..doma to je potom takmer studený odchov lebo kúrenie ja stiahnuté,spáva len pod dekou a teplé vetrovky apod.sú v skrini na ozdobu..
Tak povedala by som, že tepláková kultúra tu bola a je už dlhšiu dobu.
Covid doba ju hodne posilnila, lebo však home office sa v office dresse robiť nemusí. Ktovie, či existujú štatistiky o predajnosti teplákov a či slávili nejaký predajný boom za posledných 24 mesiacov.
Môj vzťah k teplákom je rozpačitý.
Striedajú sa obdobia, kedy tepláky používam výhradne na šport a decká sa ma vtedy pýtajú, kam idem a kde som bola, keď ma stretnú v rifliach ako umývam ráno riad.
Jeden múdry človek povedal - Nebojme sa snívať. Ak máme svoje sny, máme pred sebou aj cieľ. Môžeme ten cieľ dosiahnuť. Možno nie na 100%, možno len čiastočne. Ale práve tento cieľ nám pomáha pohnúť sa vpred. Aj len malými krôčikmi. Pekne postupne. S odvahou. Slobodne.
Pre mnohých dnes začína pracovný rok. Netušíme, čo nám prinesie. Ale ak máme svoj sen, môžeme sa k nemu postupne posúvať. Nevadí, že slimačím tempom. Dôležitá je práve tá cesta
Ja viem, ja viem ... hneď z rána takto provokovať. Ale keď mne nedá. Lebo sa tu vyškieram nad brutálnou zmenou instagramových celebrít. Ako rýchlo z cukrových hôr a čokoládových kadí presedlali na pečenú papriku, ktorej je evidentne sezóna (áno, v jednom reťazci v akcií je) a brutál zeleninové šaláty.
Tak moje staršie babatko sa vyklubalo a dostalo konečne status plnoletosti a plnej trestnoprávnej zodpovednosti. A keďže ani na ten slávnostný obed nebolo kam ísť a mater lenivá ho doma sama kuchtiť, resp prežratí sme boli aj tak a do chladničky sa nemestili už ani kvasnice, tak sme si povedali, že ideme do Tatier.
To by nebolo nič výnimočné, lebo medzi sviatkami bol v Tatrách skutočne KAŽDÝ.
Na Nový rok som sa celkom tešila. Na HBO Go mali vypustiť spomienkový film k 20 - tému výročiu natočenia prvého filmu Harry Potter - Harry Potter 20th Anniversary: Return to Hogwarts
Lebo sa tu vyškieram nad brutálnou zmenou instagramových celebrít. Ako rýchlo z cukrových hôr a čokoládových kadí presedlali na pečenú papriku, ktorej je evidentne sezóna (áno, v jednom reťazci v akcií je) a brutál zeleninové šaláty.
