Ako som šatkovala Nuru

Prázdniny sa nám lámu cezpoly a 50% má dovolenku už za sebou ( možno viac menej v štýle neprizabiť deti, zavariť uhorky, lečo, marhule, uvariť jahodový džem) a druhá polovica sa chystá na tú svoju (v štýle niečo ako neprizabiť deti, manžela, zavariť lečo, broskyne a skoré hrušky, naplniť mrazák bobulovým ovocím ). Snáď sa nájdu i také, čo si mohli s láskou zbaliť kufre, naložiť najdrahších do auta, vlaku, autobusu, lietadla a vyraziť sa začleniť medzi dovolenkujúcich na pláž, k vode, k bazénu, či na chatu, aby si tej týždeň či viac "dovolovali". Veď od čoho iného je slovo dovolenka, však áno .

Tak som pobalila i ja svojich chlapov + jednu plyšovú opicu, s láskou zverila do opatery rybičku bojovnicu mame, ostatných 9 pánu Bohu a rozpustnej kapsuly so žrádlom, vypla žehličku, zamkla dvere a tadaaaa ... smer Praha.

Hej, nejaké morské destinácie nám nehrozia, rozhodli sme sa pre susedný štát s relatívne blízkym premiestnením a poslabšou slnenčnou intenzitou. Vodný park bol jasnou voľbou pre deti a kultúrne pamiatky (vo všetkom optimizme) zas mojou. Nejak plánovane neplánovane sme do poznávania okolia zaradili pražskú ZOO. Však čoby nie, výborné recenzie a celosvetové uznanie jej vynieslo 4. miesto v nejakom rebríčku spokojnosti návštevníkov. Priznám sa, že ZOO v Lešnej absolvujeme minimálne dvakrát za rok, tak prečo nepridať pražskú? A tak sme vyrazili včasráno - boli sme 284-287 návštevníkom toho dňa .

ZOO je fakt úchvatná, furt šliapete do kopca, vôbec neodporúčam klinkové sandáliky a keď sa tešíte, že ste na tom kopci už uuplne hore, že ste to v tých sandálikoch zvládli, vyskytne sa nový problém. Ako v tých sandálikoch do kelu zliezť dole? Mno, ešteže som Slovenka ako repa a čo zvládne kamzík tatranský, to zvládnem i ja . Teda okrem živenia sa kosodrevinou samozrejme.

Mňa najviac zaujali tigre. Úžasné, nádherné, tajomné, graciózne. Nechcela by som sa s nimi stretnúť bez toho 8cm skla, či elektrickej ohrady či čo to všetko medzi nami bolo okrem môjho očarenia .

Deti neprekvapivo fascinovali opice. Nuž čo, tých plyšových máme tuším 10, tak prečo sa čudovať, že sme behali hore dolu po ZOO a hľadali orangutany, gorily, makaky a neviem čo všetko ... proste to, na čo poviete opica. (Ja viem, že gorily sú neni opice, ale ...OPICA.)

A kedže sme si vybrali deň s miestnymi prehánkami a nad Trójou sa tie prehánky prehnali asi 3 krát, tak sme vlietli vždy do nejakého obchodíku so suvenírmi, kde na Vás upierali nie vždy psie oči plyšáky.

"Mami, Pupinťo potrebuje ženu." Seriózne vyhlásil Maťo a zamieril k opičiackemu plyšu.

Môj mladší syn má vkus zrejme po mamičke. Intuitívne si vyberá tie najdrahšie veci, ale jelikoš ponevač na "praženu" obecal celé svoje vreckové, kúpili sme Pupinťovi frajerku.

Volá sa Nuru (podľa najmladšieho gorilieho mláďatka, ktoré v ZOO Praha majú), je to gorila  a vyzerá v skutku ako malá gorila. Po pol hodine nosenia synom som bola pasovaná na nosiča novorodeného prírastku aj ja. Kabelka, sveter, opica, sandáliky, občas detská ručička ( či skôr ruka?). No paráááááda. A kedže ZOO bola plná mamičiek s detičkami napadla ma skvelá vec. Však, prečože by som si ja s pomocou svetra Nuru "neprišatkovala" o seba? Tak som si nejak nejasne okrútila okolo krku rukávy, na chrbte svetrík zapla a dnu strčila plyšovú Nuru. Keď som pozrela nadol na môj opičí balíček, upierali sa na mňa dva psie, teda gorilie korálikové oči a spod svetra trčala len papuľka.

Musel to byť skvelý pohľad. po chvíli si Nuru vypýtal aj Maťo do šatky a tak sme sa prestriedali a po celej ZOO šatkovi Nuru. Vzbudzovali úsmevy, i zvedavé pohľady dnu a zrýchlený krok staršieho syna a manžela ( sa k nám nepriznávali) . Po pol hodine som sa pristihla ako tú plyšovú hlavičku automaticky pohládzam, či držím gorilku "pod ritkou" aby nevypadla.

Hehe, bol to skvelý pocit. ZOO sme opúšťali v pri stave cez 7000 návštevníkov (pre Boha, toľko ľudí ma mohlo vidieť s opicou na krku?). Ale keby ma tak neboleli nohy v tých sandálikoch, kľudne si to strihnem hneď i k orloju odprezentovať šatkovanie mladej gorily .

Takže dovolenka je od slova dovoľovať. Ja som si dovolila zas trochu vrátiť sa späť a zahrať sa na mamičku plyšovej opice .....  teda účel bol snáď splený. A čo vy? Ako ste si dovolovali cez tú vašu dovolenku?