Na potulkách Vyšnou Bocou

Moja pamäť deravá si už nespomína, koľké to stretnutie vo Vyšnej Boci sme už absolvovali. Žeby štvrté? Jedno však viem určite, dedinka pod Čertovicou, učupená medzi strmými kopcami Nízkych Tatier, má pre mňa stále neopakovateľné čaro. Veď počas krátkeho víkendového pobytu, som sa na prechádzku do jej uličiek vybrala zo päťkrát. Občas sama, inokedy s dušehojivou spoločnosťou.

S kámoškami z výšky sme dokonca spomínali, na našu úplne prvú návštevu v týchto končinách z pred dvadsiatich štyroch rokov. To sme tu absolvovali krásnu dámsku jazdu. Od dievčat som sa dozvedela, že vo Vyšnej Boci majú aj minerálny prameň s výbornou železitou vodou. Po toľkých rokoch bolo aj načase. Len kúsok za kostolom, kde sa ovečky hrali na kosačky. Hneď vedľa prameňa rekonštruujú starú baňu, aby ju mohli sprístupniť verejnosti ako múzeum. V tejto bani a asi aj v blízkom okolí sa voľakedy ťažilo zlato, meď a striebro.

Vyšná Boca popretkávaná horskými potokmi, pôsobí dojmom, že tu zastal čas. Avšak tradičné drevenice tu striedajú aj opravené či nové domčeky, ktoré krásne ladia s koloritom pôvodnej slovenskej dediny. Domácich obyvateľov tu stretnete pomenej, víkendových asi skôr. V piatok sme ešte na mnohých miestach nachádzali čerstvo napadaný sneh, ktorý v tienistých miestach odolal slniečku, ktoré nás sprevádzalo počas celého víkendu.

Slovami sa len ťažko opisujú moje dojmy. Pozrite si zákutia Vyšnej Boce ako ich na fotkách zachytila Helenka Babinová, na našej podvečernej prechádzke, keď už slniečko hladkalo, len vrcholky okolitých kopcov.