Ahojte všetky naničmamky. Chcem sa poďakovať Kamilke a aj ostatným , ktorí majú na svedomí túto super tému Cestomama. Zaspomínala som si na výlety smojím už teraz manželom, ale, keď chce eštespolu chodiliakože na rande aspolu na výletu to bolo takmer 10 rokov, kým sme si povedali svoje áno.
Boli sme študenti na VŠ zobrali si po skúškach ruksak a išli.Bolli sme v Prahe, Budapešti, Poľsku-Krakove, pochodili sme Slovensko- videli sme zámky, hrady, bolo super, ale cestovali sme najmä stopom a spali pod stanom, ale najčastejšia sme li so seboukarimatku a spacák a prespali sme napr. v nocľahárni- čo bola školská trieda, spali sme na zemi na karimatke a spacáku čo sme si doniesli, ale aspoň sme mallistrechu nadhlavou, lebo niekedy sa stalo, že sme prespali pod holým nebom, alebo aj na vlakovej stanici- malej- asi dva krát v Poľsku, no... Aj keďsme začali pracovať aeštesme nemali deti pár krátsme tak boli.... škoda, že nemám fotky pri sebe, mám ich doma, lebo teraz sme na prázdninám u našich afotky mám uloženév albumu a fotili sme starým foťákom, ale fajn, spomienky super, aj keď someštenevidelamore a to mám 41 rokov!!! a nepochodiliveľa krajín, tak boli to pekné časy. Ale až teraz si uvedomujem, že bolinerozvážni- stopom, spali... Ktovie čo moje dcérky, či tiež pôjdu takto, alebo už budú iné výlety,lebo ani neviem či eštednešná mládež chodím na takéto výlety, alebo radšejk moru a zaistiťbývanie. Uvidíme, ale báť sa o nich budem, veď ajjasom bolamladá. Takže aj cestovanie na "blind", keď neviem kde budem v noci spať má svoje čaro, ale aj úskalia. Všetkýmcestomamám prajem krásne letné zážitky a teším sa zkaždého príbehu, rada ich čítam, keď moje dcérky chvíľku všetky v noci spia a jamám aspoň chvíľočku pre seba. Vďaka Kamilka a ostatným- krásne leto prajem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
