Ziadna nevesta pre krala

Tak som konecne tu klavesnicu nasla - ale nechcite vediet, co vsetko som pre to msuela urobit! To by som musela "ohovarat" vlastnu rodinu a to nechcem, samozrejme.
Mam za sebou prve tri dni mojho americkeho dobrodruzstva, ktoremu predchadzala pomerne hekticka cesta.
Podarilo sa mi zdarne na uvod prekonat najvacsiu prekazku - sopka mala rozum a nesoptila, takze som z Viedne pekne do toho Amsterdamu priletela a vcelku plynule (tym myslim,ze som nemusela ozaj utekat, len trochu rychlejsie chodit ) som sa presunula na druhe lietadlo. Hoci - na chvilu mi zatrnulo - bezpecnostny agent, ktory so mnou robil pohovor (pri letoch do USA, prv nez vas pustia do priestoru pri tych "gatiach", tak musite absolvovat "pohovor": odkial ste prileteli a preco prave odtial, ci ste si same balili kufre a ci ste ich odvtedy ani na minutu nespustili z oci a pod.) prv nez mi povedal, ze si mozem prejst do cakacej saly, tak zobral moje papiere a isiel za nejakym druhym a cosi spolu "spekulovali", velavravne pokyvkavajuc hlavou smerom ku mne. No, nic to, do lietadla som sa dostala, miestecko krasne, pri okne a cuduj sa svete vobec nie nad kridlom (inokedy, ked uz mam to stastie sediet pri okne, tak mam vzdy miesto na kridle, kde stejne prd vidim ) - jedine co mi tak trochu kazilo radost bola moja holandska susedka, ktora mala nejaku "morovu" nakazu, lebo presoplila a prekaslala celu cestu az do Newarku, co bolo - bohuotcu - poctivych 8 hodin. Zatial som fit, tak snad to nebola vtacia ci svinska chripka
Absolvovala som takuto cestu druhykrat v svojom zivote - a podobne ako pri tom prvom som musela skonstatovat, ze casy bud dost vyrazne zmenili, alebo obraz rokmi vytvarany v literature ci filmoch (ale aj zarucene pravdivych "insider" informaciach) o letuskach bol cistym klise - v tom nasom lietadle nebola ani jedna, co by mala menej ako 30 (to uz nehovorim o tom, ze polovicu palubneho personalu tvorili muzi, ale tiez to nebolo ziadne "chrumkave masko") a sice neboli ziadne "megery", ale 90-60-90 to nebolo tiez - skratka nastylovane, upravene (niekedy az prilis viditelne) patdesiatnicky! Kdeze su tie casy, ked (aspon sa tak hovorilo) musela byt letuska slobodna, bezdetna a este jej aj hrozilo pre kazde deko naviac, ze pride o pracu! Dnesni slobodni princovia asi budu musiet lietat nejakymi inymi linkami, lebo na tych klasickych by veru dnes asi tazko zopakovali to co Carl Gustav svedsky Ale zase boli mile a pozorne a dobre sa o nas starali.
Let bol zazitkom nielen vdaka personalu, ale aj vdaka suhre dvoch doteraz u mna nebyvalych okolnosti - nielen ze som sedela na dobrom mieste, ale kooperovalo aj pocasie a tak som si vychutnavala pohlad na lode a miestami aj ladovce plavajuce pod nami a biele ciary za nasimi "spoluputnikmi", sledovala som sceneriu pod sebou so zatajenym dychom, ked po kilometroch a kilometroch evidentne opustenej scenerie sa zrazu objavili prve stopy ludskej pritomnosti - ciary ciest tahajuce sa cez tu pustatinu (nemala som tak podrobne nastudovanu mapu, ale mohlo to byt Gronsko) a potom, ako sme sa priblizovali k nasej cielovej stanici, zacali tieto stopy ludskej pritomnosti hustnut - domy, stadiony, bazeny - vsetko sa to pod nami mihalo v rychlom slede a hoci sme nepristavali priamo v New Yorku ale v New Jersey, bolo to dost blizko, aby sa predo mnou rozprestrela povestna newyorska "skyline", aj ked len v pozadi ako "silueta"
No, este pred cestou som bola trochu "nahnevana", ze cestou domov budem musiet na pripoj cakat 8 hodin - ale po tom, co som zazila cestou tam, som tomu celkom rada..... pri pristavani nam pilot oznamil, ze sme dorazili sice o nejakych 10 minut skor, ale na pristatie caka vela lietadiel a tak musime cakat, kym pride na nas rad a to moze trvat 20-30 minut. Nastastie, nebolo to az tak dlho, ale napriek tomu som mala co robit - tych vela lietadiel vyplulo vela cestujucich, co museli prejst imigracnou kontrolou a potom colnou kontrolou - a zdalo sa, ze su mimoriadne dosledni, lebo si tam kazdeho drzali dost dlho - a ten co som u neho stala ja, este duplovane! Ako som sa potesila, ked sa vedla otvorilo nove "okienko" a uradnik ma vyzval, abz som sa "zaradila" - ale nechval dna pred zapadom slnka! Lebo samozrejme, hned zistil, ze mam vyplnene zle papiere .... hovorim, ale tieto mi dali v lietadle! Musela som "z kola von", vyplnit nove - aspon, ze som potom mohla ist hned dopredu. Potom to uz islo, officer bol mily a ked videl, ze som mierne v strese, tak ma dlho netrapil - uz len "foto" lavej aj pravej "packy" a samozrejme aj Ksichtiku (mrcha, nenechal sa presvedcit, ze mam bryle prirastene k nosu a musela som ich dat dole) a mohla som bezat po kufor. Pas ho nastastie vyplul medyi prvymi a potom zacala "detektivka" - kde su moje "gate" s tym 23 kilovym baglom na pleci, lebo samozrejme, voziky boli len za peniaze a moje peniaze boli kdesi dobre zasite, aby som nahodou cestou o nej neprisla - kym by som ich vyhrabala, tak mi aj ten pripoj uleti. Nastastie sa mi opat potvrdilo, ze letistny personal je ustretovy - aj ked mnohi vyzeraju, ako keby sa iba povalovali, len co uvidia "damu v nesnazich", su tam a radia (a dokonca dobre! - co nebyva vzdy pravidlo), takze som cela cervena a spotena ako keby som absolvovala maratron napriec tropickym pralesom pristala pri mojom gate (mojich gatiach, ako ja zvyknem hovorit) - a cuduj sa svete, moj let bol odlozeny o 20 minut. To co ma v tom momente potesilo mi vsak o dve hodky neskor malo priivodit vrasky - infosku o meskani si totiz precitala aj Lucia a podla nej si naplanovala svoj odchod z domu a teda aj prichod na letisko. Lenze pilot nelenivy, ten sa cinil ako divy - a pristali sme presne nacas, ako to bolo povodne naplanovane (asi mal dohodnute rande ) a ja - vylezuc teraz uz bez akehokolvek "uradneho otravovania" som tam stala opustena a nezvedena a nikde nikoho. Spekulovala som, ci stat vonku pred halou alebo vnutri, ked sa vo vsetkom tom hluku a zmatku ozve nezamenitelny hlas: "Adiiiiiiiiiiii" a ja kricim naspat "Pocujem ta ale nevidiiiiiiiim, kde si?????" a o chvilu som sa uz objimala s Luciou - moje americke dobrodruzstvo sa zacalo a