Nejdem sa venovať smutným udalostiam, ktoré sa udiali v Anglicku za posledné obdobie, ale takému bežnému každodennému životu, o ktorom som sa tento týždeň dozvedela od kámošky. Barbora, zlatá to deva, žije a pracuje v UK už štvrtý rok. Má vysokú školu, pracuje zhruba v odbore, aj tak ťahá úmorné dvanástky, 4 dni za sebou, šéfuje ľudom za pásom.
Veľmi ma zaujalo jej rozprávanie o tom, aké sú výrazné rozdiely pováh, spoločných čŕt jednotlivých národností, s ktorými sa stretáva vo svojej práci. Napríklad Poliaci budú robiť do nemoty, majú obavy zo špekulovania a využívania, či zneužívnaia sociálneho systému. Takí Rumuni, sú expertmi v angličtine, prídu so skvelými základmi, rýchlo sa vrhnú na učenie .... Slováci, no to je kapitola sama o sebe, lebo keď tam došla kámoška, tak prvá otázka, ktorou ju častovali bola, "A vy tam nemáte všetci tmavú pleť?" Po poľsky to znelo krajšie, ale nepamätám si to presne. 
To znamená, že naši rómski spoluobčania, v nie veľkom anglickom meste voľakde severnejšie, nám nerobia najlepšie meno. Maximálne zneužívajú, zneužívali sociálny systéme, s prácou, zopár hodín týždenne, hlavne, aby sa nepretrhli ... a čo najviac získali od štátu. Inak, že také je veľmi častou realitou aj u domácich Angličanov.
Bežne nám známi Slováci, si svoje odpracujú, asi bez extrémov do zničenia sa ...., alebo úplného flákania. Vraj naši vedia robiť, mala na mysli manuálnu prácu, na rozdiel od domácich .. Kámoška ešte spomínala výraznú komunitu Kurdov, žijúcu v ich meste. Tá pre zmenu pre každú komunitu vytvorila, špecializované obchodíky s konkrétnym tovarom, priamo z tej ktorej krajiny. Poliakom ich, Slováci si aj Pribináčikov, aj horalky kúpia .., asi už aj pre Rumunov voľačo majú, samozrejme aj pre svoju komunitu. V obchodoch predávajú Poľky. 
Len mne z toho celého vyplýva, že takí Angličania, môžu mať úplne právom pocit, že ich mestečko už ani nepatrí im. Nieto ak sa náhodou cítia ohrození útokmi, aj keď momentálne je to viac rodenými "Angličanmi" ako aktuálnymi prisťahovalcami...
Jasné mnohé je o ľudoch, povahách, ale aj tie spoločné národnostné črty sa nájdu, len aj o tom, že Angličania môžu mať ozaj divný pociť, keď sa vo svojom meste cítia, ako menšina. Jasné, druhá vec, že až také dopustili ... systemom ...?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
alebo lenivosťou a nechuťou pracovať aj v "podradných" prácach????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme aj toto moze byt jeden z dovodov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som malá ked sestra chcela ísť do Ameriky lebo sa tam žije lepšie - 5 rokov, ale doteraz si pamätám odpoved môjho dedka , ktorý doviedol moju sestru domov lebo ju odchytil na konci dediny. Moja zlatá, nikde nie je lepšie ako doma, len sa treba prispôsobiť.
Súhlasím s Dáškou ked v krajine ľudia odmietajú takzvané podradné práce nastupujú iní, vždy z horších podmienok a ti sa tam nakoniec usadia a vždy zaleží aj na majoritnej komunite čo a ako budú žiť. Vid nešťastné vietnamské obdobie ked pomaly bola hanba sa s nimi vôbec rozprávať a tak boli vyhnaní k spoločnosti ľudí nižších sociálnych skupin a teda česť tým ktorí si našli svoje miesto medzi majoritou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem neviem, či je to o lenivosti. Práca za pásom je ťažká a u nás aj málo platená. Navyše ak je málo pracovníkov, tak naše firmy tlačia ľudí do 12 - hodinových smien, normy vedúce ku kolapsom, pracovné podmienky ako v krajinách tretieho sveta, robota dosť ťažká aj pre chlapa a čo potom pre ženu, ktorá musí vedieť skĺbiť prácu a rodinu. Pokiaľ by bola dobre zaplatená, tak aspoň motivuje ale žiaľ zvyčajne dajú minimálnu mzdu alebo len trochu vyššiu, obalamutia príplatkami, ktoré nie sú v zmluvách podchytené a získať ich všetky je takmer nemožné, takže zas len nízka mzda. K tomu vysoké odvody + dane... ruku na srdce, koho by takáto práca napĺňala prípadne by ju zvládal robiť desiatky rokov? A keď už vyčerpajú zdroje ľudí u nás, tak naženú z krajín kde je vyššia nezamestnanosť a nižšie platy, aby aspoň niečo svojim rodinám poslali /v našom priemyselnom parku hľadajú aspoň pol roka ženy za pás na 4 smeny... robila som 8 mesiacov túto prácu na jednu smenu a mala som toho dosť. A práve vtedy začínala pásová výroba, zvyšovali sa normy, nepúšťali sa ženy ani na toaletu, zhoršovali sa vzťahy, zvyšoval sa stres. K tomu vyššia koncentrácia výparov z chemikálií, manuálne viac stíhať... no odišlo najviac žien, ktoré tu robili 4-5 rokov./ A to nie je o lenivosti, ale o nastavení podmienok pri práci, keď u nás sú slabšie platy, horšie podmienky, tak sa sťahujeme do zahraničia a k nám pribudnú cudzinci.
A ohľadne tých cudzincov... v našom malom mestečku sú rôzne vzorky ľudí z iných krajín. Zmrzlinu vlastní obyvateľ bývalej Juhoslávie, sú moslimovia, jeho žena nosí šatku na hlave neustále a predsa sú to veľmi príjemní ľudia, stále sa usmejú, slušne pozdravia, zapadli... Občanov z Číny je u nás tiež dosť, majú pootvárané obchodíky, reštauráciu, kúpené/prenajaté byty, deti chodia do našich škôl. Ale je to iná mentalita, majú odstup, málokto u nich chce pracovať, pretože obchádzajú zákony /a čo mi najviac vadí, keď jedia svoje jedlo pri pokladni pri vchode... ten puch z ich tradičného jedla ma hneď vyženie/. Dva roky sem sezónne chodili autobusy s Rumunskými robotníkmi... stretla som sa s nimi len v obchode, ale mala som dosť. Arogantní, nevychovaní, narážky... no zbohom, ak by tu mali byť dlhšie. Žije tu aj niekoľko rokov početnejšia rodinka z Ruska... naučili sa pekne po slovensky, len prízvuk im zostal. Ale zapadli úplne...
Tak neviem, či naše myslenie nie je ovplyvnené tým, že sme roky boli oddelený ostnatým drôtom od zvyšku sveta a nevieme ako žiť s rôznymi komunitami... alebo možno je to tým, že Anglicko malo svoje kolónie takmer po celom svete, tým pádom aj "prisťahovalcov" z týchto zemí, tak obyvateľstvo si zvyklo na iné komunity v ich krajine.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No čo je ale smutné tak tie normy nastavili zahraniční investori ktorí išli za lacnou pracovnou silou a uľavami na dani a inými benefitmi a odrazu sa z našich ľudí stali otroci, lenže také tempo im neunesie nikto dlho a tak je cesta zrejme iná, treba to riešiť, tie neľudské podmienky.
No a čo sa týka číňanov? nerada chodím do ich obchodov sú naozaj arogantní a beda ak niečo chcete reklamovať, ale zas sú aj iní. Tiež poznám arabku v šatke ale vždy usmiatu aj černocha čierneho ako box ktorý sa rád prihovorí aj ked ma bočné úmysly - vieru. Sme iba ľudia a tak ako aj u nás sú aj takí aj onakí tak v každej krajine, no ak niekto príde žiť do novej krajiny tak by sa mal prispôsobiťaj zákonom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám známu, ktorá robí v stavebnej firme. Je to taká povedzme stredná firma, v najlepších časoch mala 300 zamestnancov. A oni nedokážu zohnať ľudí na stavby. Teda nie na prácu za pásom. Práve oni už 10 rokov zamestnávajú ukrajincov. A teraz už uvažujú o rumunoch. A nikto, ani majitelia ani manažment nie je zahraničný.
Známa mi rozprávala pár pikošiek. Napríklad prišiel mladý muž z úradu práce a chcel iba pečiatku. Išlo o týždňovky. Že on nemôže, že sa stará o dieťa. "Vy sa sám staráte o dieťa? Žijete s ním sám? Nie, ja s ním nežijem, ja naň iba platím." Samozrejme, ako naň platí, keď je permanentne na úrade práce je druhá vec.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem, ale písala presne o týchto ťažkých podmienkach v týchto fabrikach kde niekde maju aj drabov nad sebou.
Aj ja som myslela tie podradnejšie práce ako robotník či už na stavbe ale aj poľnohospodárstve, toto už naši robiť nechcu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Poľnohospodárstvo je kapitola sama o sebe. My sme boli vždy poľnohospodárska krajina s kvalitnou pôdou, ale po páse komunizmu sa mnohé družstvá zrušili a mnohí čerství absolventi poľnohospodárskej školy nemali uplatnenie /napr. ako ja/. Tak zostávalo jedine sa prekvalifikovať iným smerom. A takto podobne to bolo aj s murármi... remeslo sa dostalo na pokraj záujmu úmerne k tomu, ako sa čoraz menej stavalo. A ako náhle nastal boom v oboch odvetviach, nedarilo sa nájsť kvalifikovanú silu /t.j ľudí, ktorí v danom odbore študovali/vyučili sa, mali k nemu vzťah/ a tí nekvalifikovaní ohŕňajú nos. A navyše ak niečo /hlavne prácu vykonávanú manuálne/ označíme prívlastkom "podradná", tak sa nečudujme, že nikto nechce tak "klesnúť", aby ju vykonával.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno presne, chyba je už v tom, že v našich očiach nie je každá práca rovnako cenená. Ako keby bolo hanbou živoť sa prácou rúk.
Ja osobne ešte vidím chybu v tom, že v podstate nemáme drobné rodinné firmy. Také, kde sa dedí remeslo. S hrdosťou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás chýba veľmi veľa rôznorodých možností zamestnať sa: rodinné firmy... pri takomto nastavení zákonov proti živnostníkom nielenže zrejme nebudú vznikať, ale v tradícii tých zabehnutých nebude mať kto pokračovať, pretože len z lásky sa práca robiť nedá... treba aj niečo zarobiť a pre mladé rodiny tie zárobky nie sú zaujímavé. Takisto práca na skrátený uväzok, práca z domu a pod. V mojom okolí poznám zopár ľudí, ktorí pracujú napr. aj vo fabrike a pritom to robia popri dôchodku a nie preto, žeby z dôchodku nevyžili. Pracovali v tom podniku už za totality, po páde komunizmu, pri zmene majiteľov... ale podmienky zostali vždy veľmi vysoko nadštandardné a práca ich bavila... takže pokiaľ vládzu, pokračujú v nej. Výnimka, ale vidieť, že kde je motivácia, tam sa aj manuálna robota robí s láskou. Takisto už ráno v obchode počujem ako sa dlhoroční vinohradníci oboznamujú, koľko práce na celý deň si naplánovali... a nie je to o zatrpknutosti, vidieť, že ich aj táto lopota baví. Prečo sa to nedá všade nastaviť tak, aby sa ľudia nemenili ako špinavé prádloi - kus za kus? To by ma zaujímalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to nie je iba o brexite. To je o nás ľuďoch. A o našich predsudkoch.
Minule som v obchode stretla skupinu počerných občanov. Podvedome som si skontrolovala kabelku. A oni pritom fakt nakúpili veci na večeru, slušne pozdravili pokladníčku. Potom som sa dozvedela, že pracujú na tuneloch, čo sa budujú okolo nášho mesta.
Podobne u nás pracuje veľa ľudí z Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa k nim správame inak. Tak, ako sa ku nám správajú ďalej na západ. A oni majú vysoké školy, dobré vzdelanie. Akurát u nás pracujú ako robotníci. Vlastne rovnako, ako naši ľudia napríklad v Anglicku. A nielen tam.