Denník naničmamy

Chodievam pravidelne autom trasu na Moravu. Šla som tú cestu snáď sto krát. Pravidelne v lete opravujú. Tento rok je opravovaný kus dosť dlhý. Takže sme začiatkom mesiaca  v kolóne stáli hodinu.

Strávili sme víkend doma, tam odkiaľ pochádzam.... Je to vždy jedinečný zážitok, dom plný ľudí, rôznych .... Stretne sa mládež, zopár rodičov aj jeden starý otec, čo kus to iný príbeh, nastavenie, vnímanie reality ...  Ale všetkých treba nakŕmiť, napojiť ... a potom riad spratať. Už len u nás doma, keď sme boli v plnom počte bolo riadu neúrekom. Ešte aj v  zredukovanej verzii, pri každodennom varení je ho dosť. Len ozaj nerozumiem tomu, prečo pri jedenástich ľudoch som mala pocit, že špinavý riad skoro neexistuje. Aspoň tak to mohlo pripadať nezainteresovanému divákovi.

Keď tak zrekapitulujem moje stretnutia blízkeho druhu v aute, ja ako šofér, vždy sa vyskytli v situáciach, keď som nutne potrebovala niečo počuť ... a "nepočula", nevnímala ...

Ahojte dievcata, dlho som sa neozvala. Obcas som nazrela, nieco si precitala, ale nemala som silu nieco napisat.

Napriek liecbe, ktoru som absolvovala minuly rok, mam metastazy na plucach, este ma caka seria vysetreni a nastavia mi novu liecbu...

Snazim sa liecit aj alternativne, ale len ako doplnok, neodvazim sa odmietnut liecbu, spravim vsetko preto, aby som sa uzdravila. Vlastne zdrava uz asi nebudem nikdy, ale aspon nech sa to nezhorsi.

Uvedomujem si, ze nikto z nas nevie ako dlho tu bude, ci 2 roky akebo 20 rokov... Snazim sa na to nemysliet a neriesit.

Ozaj prazvláštna kombinácia, ale jedno mám predsa s netopiermi a chrústami spoločné... Vyliezame vonku tesne pred zotmením. Milujem tento čas, neskutočne, okrem toho, že na neskôr sa už prechádzka, ani trhanie buriny preložiť nedajú....

Stretla som sa so susedou. Chvíľu sme viedli také klasické reči. Až prišla reč na kilá, ktoré sa na nás lepia snáď aj z pohľadu na chleba či bagetu

S úžasnou láskou v očiach a pýchou v hlase sa "sťažovala" na syna s manželkou. "Len si predstav, on si dá k segedínu iba jeden knedlík. Kto to kedy videl"

Už len sa vybrať na jahody k dvanástim mesiačikom.

Pred pár dňami sme tu mali s Dášou debatu o spoločnom sne, vybrať sa raz na púť do Santiaga Di Compostela. To naše doťahovanie o skoro nereálnom sne, pre nás obe, začalo už skôr... Dáša mi snáď po roku, obojstranného prekladania, požičala knihu maďarskej autorky o jej púti. Ešte som ju len začala čítať, už som celej rodine zvestovala, že tam raz chcem ísť, kto sa ku mne pridá? Bo s ruštinou si v Španielsku nevystačím.