Denník naničmamy

Na Silvestra mi NEvyšla cesta po východnej  Európe, ani nočný výstup na Choč. Mali sme ísť s parťákom z FB stránky Parťák na hory, pozrieť si ohňostroje. Počasie hlásili zamračené, tak sme to obaja zhodnotili ako zbytočné, trepať sa na hory do mraku.

Tak naše te.co zaviedlo novinku - zoberiete si do ruky scanner a nákup si sami priebežne nahadzujete do systému a môžete rovno ukladať do tašky.

Čítala som o tom, tak som to chcela vyskúšať. Podarilo sa mi aj zeleninu navážiť, aj zadať 2 kusy pečiva. Akurát šošovica sa ukázala ako problém. Tvrdošijne mi vypisovalo, že tento tovar môžu nakupovať iba tí, čo už majú aspoň 18 rokov

Tak sa nám to rozbehlo. Po Novom roku pribudli športovci . Myslím vo fitku a hlavne páriky. Kým po minulý a predminulý rok to boli jednotlivci, včera sme ako skalní skomentovali, že ježiško nosil pod stromček asi permanentky pre oboch. Alebo novoročné záväzky boli na oboch stranách. Každopádne je to DOBRE.

Určite nie z rozkoše, ani veľkej nudy.... Len spätná väzba od najbližších, že rozprávam bludy, kvantá preklepov, problémy so sústredením nielen pri šoférovaní, mi robili vrásky na čele ... Ešte som relatívne mladá, na takéto problémy ... Neurológ to pred rokom uhral na tetániu ... Keď na mňa úplne náhodne či až tak nie, zasvietil asi druhý článok o tom, že trénovanie mozgu ozaj pomáha, vzala som to ako výzvu. Už sme tu rozoberali, že mozgu pomáhajú všetky nové činnosti aj keď známe robené úplne inak ...

Ďalší rok je za nami ..., alebo len nastal novoročný deň, rovnaký ako každý iný... Ale možno neuškodí malá rekapitulácia, čo nám uplynulý rok dal, vzal ... Tak či tak nám veľa priniesol ...

Skúsim krátko zhrnúť ten svoj, náš ... rok 2017.

Po Vianociach, som sa rýchlo vrátila do reality. So starším synom sme dnes strávili zo tri hodiny v čakárni na chirurgii. Pre nás je to staré známe prostredie ...., len už ozaj stačilo. Verím, že po troch mesiacoch spejeme k záveru ... , na začiatok u synátora. So staršou dcérou nás čaká druhé kolo ...

Ahojte dievcata   vsetky vas pozdravujem a prajem krasne vianoce.

Dlhsie som sa neozvala , je mi tazko, ale snazim sa robit vsetko pre to, aby som sa z toho dostala a este chvilocku tu bola.

alebo poplakať si či pofňukať. Problém mi to nevyrieši, ale aspoň psychike na chvíľku odľahčí. Ibaže mi nejde ani jedno ani druhé ani tretie. Čo teda? Hm ..... žeby sa smiať či aspoň pochichotať. Veď smiech lieči....na všetky neduhy najlacnejší „liek“.

Aj som toho napísala viac, aj si to nedopatrením vymazala, takže asi ostanem, len pri základnej potrebe, posledných dní, aspoň miestami kričať. ... Tešenie sa na Vianoce si nechám, na neskôr, alebo pomedzi to. Vianoce majú veľkú moc. Nič nové sa nedeje, len toho nič je posledné obdobie na mňa veľa ... "Budem se rvát, budeme řvát ..."