Denník naničmamy

Možno si ešte pamätáte rozprávku o dráčikovi, ktorý chrlil oheň a veľmi chcel byť požiarnikom ...  

Waldosrfská škola nášho štvrtého dieťaťa, je pre nás stále zdrojom veľkých prekvapení.

Dnes nám začína ďalšie stretnutie, skalných naničmám, artmám a cukrárok...  Po dlhých rokoch, a snáď skoro dvadsiatke našich dostaveníčok, sedím doma, namiesto aby som bola na mieste strtetnutia blízkeho druhu úžasných žien. Zopár inštrukcii som zaslala ešte po telefóne ...  zajtra večer dôjdem aspoň na chvíľu nakuknúť,  potrebujem dobiť baterky...Verím, že dievčatá si to užijú.

Staré otrepané porekadlo, je vždy aktuálne.

Ach jááj,  kde s tie časy, keď sa naše dieťa do školy tešilo...

Dnes je už skúsený stredoškolák a ku škole má vzťah hooodne vlažný. Nie je problém ani tak učenie ako to, že tam musí byť. No čo už, nie sme všetci rovnakí .

... alebo VIETE? ...

z dopoludňajšieho denníka vybavujúcej slovenskej naničmamy:

Epizódka I.

"Dobrý deň! Viete už upresniť, kedy prídete robiť kanalizáciu? "  ....

"Krásny deň  Vám prajem! Áno, áno. Samozrejme! Posledný augustový týždeň alebo začiatkom septembra!"  ...

"............ ale zmluvne sme sa dohodli koncom júna, potom júla.... Do polovice augusta mám dovolenku, čakám, môžete robiť!  ..."   

"VIETE, nedá sa, zákazky .... "

Chodievam pravidelne autom trasu na Moravu. Šla som tú cestu snáď sto krát. Pravidelne v lete opravujú. Tento rok je opravovaný kus dosť dlhý. Takže sme začiatkom mesiaca  v kolóne stáli hodinu.

Strávili sme víkend doma, tam odkiaľ pochádzam.... Je to vždy jedinečný zážitok, dom plný ľudí, rôznych .... Stretne sa mládež, zopár rodičov aj jeden starý otec, čo kus to iný príbeh, nastavenie, vnímanie reality ...  Ale všetkých treba nakŕmiť, napojiť ... a potom riad spratať. Už len u nás doma, keď sme boli v plnom počte bolo riadu neúrekom. Ešte aj v  zredukovanej verzii, pri každodennom varení je ho dosť. Len ozaj nerozumiem tomu, prečo pri jedenástich ľudoch som mala pocit, že špinavý riad skoro neexistuje. Aspoň tak to mohlo pripadať nezainteresovanému divákovi.

Keď tak zrekapitulujem moje stretnutia blízkeho druhu v aute, ja ako šofér, vždy sa vyskytli v situáciach, keď som nutne potrebovala niečo počuť ... a "nepočula", nevnímala ...