Denník naničmamy

Už sa ozaj nie je načo vyhovárať, aspoň kým nezačnú letné horúčavy. Dozrel čas dobíjania energie v prírode. Po otvorení záhradkarskej sezóny, prišiel rad aj na lesnú. Začala som s takým veľmi nesmelo na veľký piatok. Moja prvá prechádzka bola ozaj symbolická. To aby som nemusela kysnuté cesto na veľkonočný koláč naháňať po celej kuchyni.

Od rána sa vytešujem krásnym dňom.
Nie, nie je nejak super duper slnečno a tak.
Ráno maľovalo oblohu do všakovakých farieb oranžovej a ružovej a mraky mu robili nádherný melír.
Vo vzduchu cítiť milion vôni a veru, nie sú to tie včerajšie - oblievačkové .
Začínajú voniať lipy, aj keď ešte do kvetu im nie je. Od orgovánov až hlava bolí. Prvá pokosená tráva motá hlavu.

Začalo to 1.apríla.
Moja dcéra mala talentové a prijímacie skúšky na Strednú zdravotnú školu. V predbežnom poradí bola 58, prijatých malo byť 50.

Možno si spomínate ako som o nej písala, ako ma vie dostať do dobrej vývrtky.

...ale áno, dobre čítate.

Prišli sme s tréningu, všetci traja dostali vlčí hlad, tak sa nasáčkovali ku linke a vyjedali večeru číslo 2 a čo chladnička dala. Stiahli celú vodu a pusa im išla len taký rachot.

A tak som oproti nim kmitavo servisovala linku a počúvala som.

Syn vraví:
„Vieš, maminka, išli sme dneska s Filipom na modelársky okolo jednej reštaurácie, však vieš!“

Nie, nemajte obavy z nejakého ideologického okienka, hoci mám štátnice aj z MRH(originálne s to volá “Dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia“), aj z politekonónie aj z mafie (toto bola zase naša skratka pre marxistickú filozofiu, myslím, že nebola nijak veľmi pritiahnutá za vlasy), také niečo by som Vám nikdy nespravila.

...keď to skrátim.

Včera som tak nasrato kmitala, bo každý ma mal v paži. Však nedeľa. Navarené bolo od soboty, dokonca dve jedlá, dokonca to bolo jedlé, bo varil MM.
Tak som ráno spravila raňajky, spratala linku, upiekla kysnutý čučoriedkový koláč s posýpkou, spratala riady po raňajkách, aký krásny deň nám začína.
Všimnite si, prosím, slovo „nám“.

Je to šialené, som bláznivá, prispatá "krásavica". Stále neprichádza princ na bielom koni, čo by ma bozkom prebudil.
Chyba je vraj v tom koni. A tak spím veselo ďalej. Je jedno či je deň či noc.

Som skromné žieňa. Toť minule ani neviem, či pri prezeraní tvorivých obrázkov, sa mi zacnelo za Vianocami. Však už dávno neboli. Možno to bude tým, že tieto som si spestrila zápalom priedušiek a menším hrmobitím na NM ... Spomienky na ne sa akosi rýchlejšie rozplynuli... Občas si však stačí len priať ... Hneď na druhý deň som si s drahým pozrela, najnovšie Vraždy v Midsomri.