Denník naničmamy

Dievčatá

hútala som, aký nadpis. No volila som taký art mamkovský, lebo nadpis Vianoce, vo februári sa mi zdá taký vytŕčajúci. Ale bude to o Vianociach, teda o vianočných guliach, reťaziach a vetvičkách.

Každoročne sa tu objavuje téma októbrové Vianoce. Výzdoba, koledy, kolekcie, reklama v médiách ...

abo už stačilo ...

Lamem si hlavu ako zacat ... asi najlepsie bez omacky.
Vcera sme sledovali prispevok v spravach o Kodanskej ZOO. Padlo rozhodnutie, utratili 1.5 rocnu zirafu, pretoze bola z pribuzenskeho krizenia. Rozhodli odbornici, pravidla chovu su nastavene tak, ako su. Urobili z toho verejne podujatie. "Bol raz jeden zivot" ako reality show. Protestovalo sa, diskutovalo sa. Potialto je vsetko OK.

"Joj, Ňaňka moja!" Pamätáte si ešte rozprávku o krásnej Varvare? Často z nej citujem. Síce aj inak by som nadávala, vo chvíľach keď mi celý príspevok, padol za vlasť, lebo sa musel reštartovať server. No nič skúsim byť za duchaplnú ešte raz.

S maličkou devou, no maličkou ako maličkou, o chvíľu má moje dieťa zodpovedné za naničmamu už osem rokov, si či chcem abo nie pozriem dosť veľa rozprávok.

...alebo ako to dopadne, keď človek pozerá filmy, zvlášť taký Šiesty zmysel mu utkvie v pamäti a láme informáciu zo štvorročného dieťaťa. Je aj možné, že budem písať chaoticky... neviem, teraz.

Boli sme na pohrebe v sobotu. Všetko bolo oukej, pochovali sme, posedelo sa, vrátili sme sa okolo polnoci.

"Musíš vydržať!
Musíš mlčať!
Musíš počúvať!"

a najmä

"Rob si dôsledne svoju robotu! Nikto vtedy na Teba nemá!"

V kocke zhrnutá "výzbroj a výstroj" mojej dcéry pred prvým nástupom do kvalifikovanej práce. Práce, ktorú si dcéra sama našla a cez konkurz získala. Konečne po dvoch rokoch ustúpila od servírok, predavačiek, od dobrovoľníctva v útulkoch pre psíkov, pre bezdomovcov ...