Denník naničmamy

Uz stvrty den u nas pretrvavaju 30 stupnove horucavy (35-37stupnov) a po dlhom vikende, pondelok bol sviatok, som nastupila na 8smu. Vikend, o tom radsej niekedy inokedy, ale pred druhou som spat nesla
Rano si hovorim, no to bude den! Spala som ledva 4 hodiny a ja som zla ako tiger, ked som nevyspata.

3x...

...mi vyrazilo dych.

Prvý krát

Prvý krát sa mi to stalo predvčerom, ako som sa ľutovala v depresii hlbokej a nevládnosti bezodnej, som sa vyvalila do postele a privrela som oči a chcela som si trošku oddýchnuť.
Ako tak ležím, príde prostredná dcéra a stojí pri mne, stojí a stojí. Ja som ležala na bruchu, oči som mala privreté, ale kúštikom som ju sledovala, čo bude.

Stastlivo som sa prehupla do 4teho mesiaca zastupovania na collége v Auxerre.
Mam 5 tried, 3 triedy piatakov, uplni zaciatocnici, z toho jedna trieda specialna a dve triedy deviatakov.

Už som tu spomínala ako sa moje dieťa tri dni dopredu zbalilo do školy v prírode. Jasné bola som nútená takto v predstihu pomáhať s balením. Držali sme sa asi skoro presne stanoveného rozpisu, ktorý sme obdržali v škole. Zdal sa mi primeraný počtu dní, počasiu aké ma byť najbližšie obdobie. Našli sme k tomu aj tašku, do ktorej to všetko vošlo a aby si ju dieťa samé odnieslo.

Stále je toho dosť čím ma zaskočia. Napríklad: Maličkú musím každý večer oháňať aby si nachystala veci do školy. Väčšinou sa také podarí päť minút pre spaním, alebo najlepšie v čase ked už mala dávno spať. Jasné na takom mám aj ja zásluhu. Ale v piatok mali ísť do kina, Vo štvrtok skoro hneď po príchode zo školy sa začala chytať do kina, asi dve hodiny vyberala "taško" kabelku, ktorá je bude pasovať, a do ktorej jej vojde aj fľaša.

Tento víkend nám začal svadobný minimaratón. Celkom prirodzene mu predchádzali rôzne "peripetie" ohľadne zháňania košieľ, kravát, šiat ... až po sandále. Vystrojiť šesťčlennú rodinu, ktorá nemá skoro žiaden spoločenský šatník bolo veľmi zaujímavé. Moje a dcérine šaty sa ako inak, upravovali na úplne poslednú chvíľu. Krajčírka z nás mala radosť.

Dnes len krátko. Len čo som dnes s veľkou biedou rozlepila ráno oči, klasika ako posledná , už mi zvestoval najstarší syn: "Dnes je rizikový stupeň číslo 5!" Waw, hneď som to chcela otočiť späť do postele.

Veď kde inde by sme si užili toľko dobrodružstva, ak nie v úlohe mamy. Podelím sa s vami o zopár mojich veselých zážitkov z posledných dní.

Milujem, keď nič nečakám a zrazu, skoro omylom, zakopnem o voľačo krásne. Už o mne viete, že v telke pozerám len dokumenty a skoro naspamäť poznám kreslené rozprávky, ktoré sleduje na pozadí moje dieťa. Aj keby som chcela kuknúť voľačo iné, nič nevydržím.