Počiatočné nadšenie zo školy nás, predovšetkým našu najmladšiu, ostatných neriešim, veľmi rýchlo prešlo. Rovno sme vhupli do štádia, rozčuľovania sa a fňukania nad každou úlohou a k dotazom" "Kedy budú prázdniny?" Ak začíname úlohy robiť skôr, fňuká, že sa ešte nehrala, neoddýchla si ... KeĎ ich začínam erobiť neskôr už je unavená, ona chce spať ... Ešte sa mi asi nepodarilo vystihnúť ten správny okamih, tam bude pes zakopaný ... Pri úlohách dieťa fňuká, rozčuľuje sa ... Ak spraví chybu, vygumuje kvôli jendnému písmenku aj tri riadky. Ešteže má pero, čo sa dá gumovať. Skvelá vec.