Ja mama

Tak ma babenky napadlo, že možno niektorú "popchne" rovnaký nápad a ukáže mužovi, že nie je len žena na materskej: tuto u nás na dedine má veľký ohlas aerobik. Začala nám ho predcvičovať mladá žena, ktorá je tiež na materskej s ročným bábom a svoje pole pôsobnosti rozšírila už na dve dediny. Zatiaľ to tu máme len raz do týždňa, ale všetko nasvedčuje tomu, že by už od tohot týždňa mohla chodiť aj 2 x.

Docitala som knihu od Betty Mahmoodyovej Bez dcery neodidem a mam z toho strasne zly pocit.
Je to tak surove, ked matke unesu deti a to este do krajiny tretieho sveta.

Mam neskutocne zle obdobie. Bola som s malym pat dni v nemocnici, ale musela som odist a jeho nechat tam este vraj na tri dni... Ani som nechcela, ale crevna chripka a oslabenie ma donutili.
Pridem domov a tu ma okrem maminy ani nik neobsluzil, ved viete cajik tabletku. Moj muz je jednoducho ignor.
Som zufala... strasne, aj z neho aj z toho ze som dieta nechala v nemocnici...

Tak toto som našla na internete ako vtip, ale vôbec mi to nepripadalo smiešne. Skôr ma to prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo za perly púšťam z úst. Žiaľ vo väčšine výrokov som sa našla. A čo vy?

Moja mama ma naučila oceniť dobre vykonanú prácu:
- Ak sa chcete navzájom pozabíjať, urobte to láskavo na dvore, práve som poupratovala!

Moja mama ma naučila náboženstvo:
- Modli sa, aby to z toho koberca zišlo dole.

Moja mama ma naučila logicky myslieť:
- Prečo? Pretože som to povedala!"

Moja mama ma naučila predvídať:
- Skontroluj si, či máš čisté prádlo. Čo keby ťa zrazilo auto?"

Baby ( a chlapi samozrejme ) - stáva sa to aj Vám?
Asi z tej MD mi odumierajú bunky, alebo čo, ale ja mám pocit, že mi "vynecháva RAMka".
Minule som chodila ako "..." po byte a hľadala som mobil, muža som si dovolila vyrušiť od hier na PC či ho náhodou nevidel, malý nerobil žiadne Halo HAlo - tak ho nemal ....
No chodila som chodila ... už som rozmýšľala, kde mi vypadol a samozrejme som to všetko kometovala kamoške CEZ TELEFÓN - tá chytila asi najväčší záchvat smiechu vo svojom živote a utrúsila ... že nie som normálna
A podobné veci sa mi stávajú bežne ...

Môj syn má dva roky a minulý týždeň,ako sme tak pri sebe ležali,som pocítila úžasnú túžbu strčiť ho spať do brucha. Ešte nikdy som to tak silno necítila-objatie je proste málo! Poznáte? Asi hej a ja sa hanbím,že takto to cítim až po 2 rokoch. Ale fakt ho ľúbim-nevolajte sociálku!