Ja mama

V električke sedeli dve kamarátky. Jedna z nich mala na kolenách asi dvojročného chlapčeka. Boli zabraté do rozhovoru, chlapček sledoval čo sa deje za oknom. Naraz sa ozvalo celkom tiché: „Mami“. Žiadna reakcia, len mama, zrejme predsa len niečo zaregistrovala, pokračujúc v rozhovore utrela chlapčekovi nos. Chlapča sa začalo mrviť mame na kolenách. „Seď poriadne a pozeraj von z okna!“ Rozhovor dvoch žien neutíchal. A opäť, tentoraz trocha hlasnejšie: „Mama“ Nič. Chlapec začal kopať do sedadla pred ním. Mama mu nevenovala pozornosť.

Som doma už veľmi dlho, jedna materská , druhá .... štvrtá, zbehlo pomaly ale aj rýchlo, dlhých trinásť rokov. Ale rovnako ako na začiatku, keď som každé ráno skoro slzy ronila, pri manželovom odchode do práce, tak ani teraz neviem byť sama doma. Jasné, že je so mnou aj môj malý anjelik s rožkami, ale to nestačí, obchádza ma des a hrôza z prázdneho domu. Teraz už našťastie pracuje môj drahý z domu, aj keď sa na mňa mračí, lebo ho stále vyrušujeme, nie som sama, aj keď zo mňa veľký úžitok nie je dá sa to zvládnuť. Horšie je to keď odchádza na poradu raz za dva týždne - pomóc.

...nuž, netajím, slzy mi veru vbehli do očí, keď sa náš najstarší Kristián vrátil zo škôlky s pamätným listom a taškou plnou darčekov. Dnes mali v škôlke rozlúčku s predškolákmi a on už veru patrí medzi nich.

Čuduj sa svete, nie som jediná absolútne nanič? To je akože normálne, že mám dve zamestnania, domácnosť na krku, jedno neposlušné (ale inak ohromné) dieťa, manžela čo sa stále čuduje, že som bez nálady? Áno som, lebo stále nič nesíham, nebaví každý deň ísť do práce a zase do práce a domov, a o všetkých a všetko sa starať a stále niečo odkladať a myslieť na to aby som nezabudla tamto alebo hento.
Je teda zrejme normálne, že ma štve, že každý rok nejaké to kilo priberiem a častejšie si farbím vlasy a tak ďalej ......

To ma teší, síce som smutná, ale stále normálna :o)

tak nad sebou rozmyslam a hovorim si ze sa musim zmenit .... zmenit koli sebe, ale ako na to???

dnes sme boli na alpinke...pocasie bolo uzasne. dcerka sa tam poriadne vysantila. este sme sa rozhodli, ze vyskusame aj detsky vlacik.

Keď som pred rokom začala pracovať v hoteli, ťahala som 18 hodinové služby. Bola som po nich neskutočne unavená, ale niekedy som si ešte s kolegyňou posedela a dali sme si pivko a pokecali. Vedela som, že so synom je manžel a je o neho postarané. A v takú neskorú nočnú hodinu už určite spinkal. Takže som si s kľudným svedomím sadla a dala si jedno či dve pivá. Čo na tom, hovorila som si.

Máme jedného syna.Zlatého,šikovného,živého.O mesiac bude mať štyri roky.Doteraz nespáva celú noc,budieva sa,chce mliečko,potom chce cikať,potom sa chce presunúť spinkať inde,potom kričí,aby som ho prikryla.
Pravdepodobne sí za to môžem sama,ako som si vychovala,tak mám..
Ľúbime si ho aj s manželom nadovšetko,ale..
Skrátka nám jeden beťár stačí