Ja mama

V utorok ráno, ešte plná dojmov z rodičovského združenia najmladšej devy, som si prečítala článok o obrovskom probléme slovenských vysokoškolákov s matematikou.  Zo strany slovenskej omladiny je veľmi nízky záujem o technické odbory, preto  mnohé vysoké školy berú všetkých prihlásených študentov.

Včera večer keď som vstúpila do kúpeľne, kde sa moji milovaní chalani oddávali svojmu večernému spoločnému kúpaciemu rituálu, som sa skoro rozpučila od smiechu. Jedna blonďavá a druhá o pár odtieňov tmavšia hlavička trčali z vane.

Mám dvoch chlapcov. A to vyslovene živé striebra. Pre nich aktivitou nie je žiadna tvorivá činnosť. Keď zahlásia, že sa nudia, nestačí im dať omaľovánku a farbičky. Dokonca ani knižku, autíčka, lego...aj playstation zaberie iba sporadicky. Pre nich je skutočnou aktivitou šport. Hokej, futbal, plávanie korčuľovanie, lyže....len pri vykonávaní týchto činností majú pocit, že strávený deň bol plnohodnotný. A tak si moje milé viete predstaviť ako to u nás niekedy doma vyzerá.

Posledné týždne sú moje príspevky zo sveta detí. Naozaj si uvedomujem, že sú pre mňa nesmiernou inšpiráciou  a často krát sa máme od nich veľa čo učiť. Predovšetkým spontánnosti a nekončiacej chuti po živote. Dnešné ráno ma presvedčilo o tom, že môj mladší syn Dávid je pre mňa aj nesmiernou školou kreativity.

Musím sa priznať, že od Vianoc som upratovaniu moc veľa času nedala. A pravdu povediac to tak už aj v  našom byte vyzerá. Stromček stále stojí na svojom mieste, keďže sme väčšinu času mimo domu, nenašiel sa čas ho upratať. Rýchle povysávanie, ktoré som síce párkrát v novom roku absolvovala, nepomohlo množiacemu sa prachu na poličkách a ani sanite v kúpelni, ktorá úpenlivo prosí o "generální úklid". Včera poobede som si povedala, že s prokrastináciou a večným odkladaním týchto neobľúbených činností skoncujem a začnem v kúpeľni.

Moja dcérka mala tesne pred dovŕšením jedného roka, keď sme sa rozhodli, že ju dáme do jasličiek a ja idem do práce. Som spoločenský typ, ktorý potrebuje okolo seba ľudí, nie som žienka domáca, ktorú napĺňa varenie, pranie, želenie, upratovanie .... a proste život na MD. Ja to nikomu neberiem, ak chce byť doma do troch rokov veku dieťaťa, nech je, ale prečo by som mala byť horšia mama, keď „odložím“ dieťa do jaslí ???

Pekné, pokojné a radostné Vianoce Vám všetkým, ktoré sem chodíte a čítate Naničmamu.