Ja mama

Nie je ten náš syn veľmi hovorný (pokiaľ sa nejedná o PC hru )

Vydolovať z neho niečo ako pochvalu, nedajbože nejaké vyjadrenie vzťahu či citu  je priam nemožné. Po pravde, ani sa nečudujem, toto (na rozdiel od manžela) robí problém aj mne. A tak si užívam aj každý jeden náznak niečoho pozitívneho.

Na strednej, kam chodí, majú zavedené, že z každého predmetu píšu raz do roka písomku z celého učiva, vo všetkých triedach naraz. Taký malý monitor.

Dali sme stretnutie. Spolužiačky, čo sme 5 rokov spolu drali lavice posluchárni. A spolu aj bývali na intráku. Zaujímavé spoločenstvo. Tie čo boli chudé pribrali, tie čo neboli chudé schudli :) V priemere vlastníme každá 1 manžela, dve deti. Choroby zatiaľ v našich radoch nekosia. Priamo vo vyštudovanom obore robí iba jedna. Ale všetky ostatné sa toho oboru aspoň okrajovo držia. Aspoň ako učiteľky odborných predmetov

Hoci s radosťou tvrdím pri každých narodeninách že mám 27, už mi to nejaký ten rôčik nikto nežerie...ľudia vôbec málo dôverujú...

Podarilo sa mi, ani neviem po koľkých rokoch, podržať si, povarovať, potešiť sa s malým, trojmesačným bábätkom, práve na stretnutí v Jáne.

Mám nechať svoju skoro 16 dcéru samú na noc doma?