Odkedy mám stránku, telku absolútne nepozerám. Ale manžel pravidelne sleduje večerné správy, keby len jedny. A keďže máme kuchyňu prepojenú s obývačkou, tak či chcem alebo nechcem tie správy ma neminú a často ani naše deti.
Dnes večer som zostala stáť v nemom úžase, alebo veľkej hrôze hneď v úvode Markízackých správ. Mali tému "numero uno": Dvaja chalani z cirkevného gymnázia v Stropkove, poliali zvieratko (teraz netuším či to bola mačka) niečím horľavým a zapálii. Akoby to nestačilo, ešte to natočili na mobil a dali zrejme kolovať. Nepísala by som o takých strašných veciach, ale naozaj nechápem ako ten záznam mohli pustiť v telke.
ahojte všetci od dnes som novou členkou vašej super spoločnosti aj ja - jaja. veľmi sa mi páčia tieto vaše diskusie a dlho som rozmýšľala, či sa prihlásiť. Ale rozhodla som sa. Chcela by som počuť váš názor na tému - rodina alebo kariéra. Za posledný rok som si hľadala prácu po materskej dovolenke (2 deti). Stálo ma to veľa úsilia a hlavne veľa sklamania. Ale podarilo sa, pred koncom roka ma vzali do práce. Do banky. Ale zostala som veľmi prekvapená, keď som sa dozvedela o úskaliach tejto roboty. Nie je to len čakať na klientov, je to hrozná makačka. musím mať každý deň nového klienta.
Ide o to, aby vám príjemné veci vytlačili z hlavy svet nepretržitých problémov
Kedysi som si myslela, že pohoda je prchavý okamžik. Čosi, čo vám ako motýľ sadne na rameno a zase uletí. Kdeže! Prelietavé je asi šťastie, ale nie pohoda. Na tej musíme totiž tvrdo makať.
K doležitému poznaniu o naberaní energie som dospela pred časom v novembri, na ložku jedného penziónu potom, čo ma jeho láskavá majiteľka počastovala dlhým a znechuteným pohľadom.
Onoho času som ja a moje dve kamošky, tiež veľmi vyťažené baby, skĺbili svoju dovolenku do jedného termínu. Hurá! No, ale plánovaný týždeň sa scvrkol na biedny jeden jediný víkend.
Ahojte milovníčky vyšívania. V roku 2005 som objavila časopis Maľované ihlou, ktorý ma veľmi zaujal a tak som si ho v roku 2006 predplatila. Moja dcéra ma poprosila, či by som jej nevyšila obrázky štyri ročné obdobia. A tu nastal problém. Jeseň bola v čísle 06/2005, ktoré mi zrovna chýba. Akokoľvek som sa snažila, číslo som nezohnala a tak sa obraciam na niektorú z vás, či by ste mi nemohli toto číslo zapožičať, alebo predať. Je tu ešte jedna možnosť stiahnuť si obrázok z bezplatnej ponuky priamo z časopisu na www.vysivka.biz ale nemám farebnú tlačiareň.
asi si poviete, ze sa musim nudit, ked sa pytam na take blbosti, ale mohol by mi niekto vysvetlit, co je to 'mno'??? viac krat som sa s tym stretla na tejto stranke, ale aj na inych, a za ten svet neviem, odkial ste to ti, ktori to 'mno' pouzivate, odkial ste to vzali, a co to vlastne je... sudiac podla kontextu, v akom sa to slovo vacsinou nachadza, mam pocit, ze je to len akesi inovovane 'no' ale stale mi to pripada dost divne a neviem si na to zvyknut.
vopred dakujem dobrym ludom, co mi budu ochotni to 'mno' objasnit
Ja som tu asi za ufňukanú pesimistku, zatiaľ inak neviem, tak prosím o prepáčenie. Poďme sa opäť hrať so slovíčkami. Kto je vinný za naše životné prehry, sme už rozoberali, čo však z pocitom, že nespĺňame očakávania, potreby naších najbližších ale aj naše vlastné.
Poraďte mi prosím, čo s pocitom viny, že si cez deň dovolím nakuknúť na stránku a všade vládne chaos, že sa tu večer usalaším na dlho a neporiadok vládne aj naďalej a je mi ukradnutý. Zanedbávam deti, manžela, domácnosť... Na stránke, v knihách hľadám to , čo som nenašla v čokoláde. Motám sa celé dni, nič po mne nevidieť..., okrem štyroch životaschopných detí, aj na stavbe domu som mala nejakú zásluhu. Bože, ja snažím o trochu pozitívneho pohľadu Mám 37 rokov a nezarobila som skoro nič, až na pár symbolických výnimiek, keď som sa realizovala v športovom centre pri tvorbe letákov, organizovaní squashových turnajov, alebo som napísala zopár článkov.
Dievčatá, čochvíľa nám skonči jeden úspešný rok a začne ešte lepší , zvyknete si dávať pri takejto udalosti novoročné predsavzatia? A darí sa vám ich aj nedajbože splniť?
Keď si ja dobre spomínam, tak som si aj nejaké predsavzatia dávala, ale brala som ich dosť s rezervou a tak to aj dopadlo. Myslím, že väčšinou boli zamerané na: menej sladkého, viac pohybu a už len krajšia a krajšia budem, žiadne štyri deti tam nefigurovali
Tohto roku by to malo byť podobné. Aspoň by som sa chcela tehotného brucha zbaviť, len keby mi môj anjelik d
Asi sa mi opäť podarí komplikovaná úvaha, inak neviem, lebo aj téma je veľmi zložitá. Posledne som odchádzala od mojej psychologičky opäť o čosi múdrejšia, ale stále bezradná.
Spomínala skupinovú terapiu, ktorú vedie s partiou ľudí, ktorým opätovne zlyhávajú vzťahy. Nešla do detailov, len skonštatovala ako zúčastnení prichádzajú k poznaniu, že vlastne oni si vyberajú partnerov, ktorí im budú znova ubližovať, rozhodujú sa pre vzťahy opäť odsúdené na zánik.
Potom sme sa vrátili k večnej téme: "Ja, ako zúfala matka, žienka domáca..." Sedenie sme uzavreli úvahou, že všetkým navôkol, manželovi, deťom, ponúkam ako na tácke názor: "Ja som zlá mama, ja som nanič manželka, ja som neschopná ..." A okolie sa zodpovedajúco tomu ku mne správa. Deti nepočúvajú, manžel kritizuje ...
Mám 37 rokov a nezarobila som skoro nič, až na pár symbolických výnimiek, keď som sa realizovala v športovom centre pri tvorbe letákov, organizovaní squashových turnajov, alebo som napísala zopár článkov.
