Ja žena

Stretnutie rodiny za spoločným stolom, rozžiarené detské očká, plný stôl dobrôt, polnočná omša..., ale aj predvianočný chaos, to všetko sa nám vybaví, pri čarovnom slovíčku Vianoce. Dievčatá, máte nezabudnuteľné spomienky, na sviatky pokoja a mieru, ktoré vám navždy utkveli v pamäti.

Mne sa akosi vianočné spomienky zlievajú ... Nezabudnem však na Vianoce, keď môj starší syn, mal niečo vyše roka a trápila ho veľmi škaredá angína. Štedrý večer sme strávili na pohotovosti, vo veľkých obavách. A nezabudnuteľné sú aj nálety malých kobyliek na darčeky. A raz sme u našich večerali v miestnosti, asi len dva metre od stromčeka, kde boli celý čas schované všetky darčeky. To bolo prekvapko, už boli väčší tak sme sa na Ježiška nemohli vyhovoriť.

Fakt som zvedavá ako naničmamy prežívajú predvianočné obdobie.
Ja som darčeky začala nakupovať už v októbri a som rada, že teraz keď sa ľudia začínajú blázniť v obchodoch už mám vystarané. Veľké upratovanie u nás nemá veľký zmysel, naše 2 zlatká hneď všetko "zrušia". Tak priebežne umývam aspoň okná. A pečenie? To som skorigovala na pár druhov, do ktorých prípravy sa môžu zapojiť aj malí, tak hneď trafím 2 muchy jednou ranou.
Ako ste na tom vy?

Michal je ten typ cloveka, ktorého radi stretávame.
Má stále dobrú náladu a vzdy vie povedat nieco pozitívne, vzdy vedel ludí motivovat.
Ked mal niektorý z kolegov zlý den, Michal mu vzdy vedel ukázat kladnú stránku celej veci, zmenit jeho postoj, nazeranie na danú situáciu..

Slovom - dodal kazdému energiu a chut riesit a popasovat sa s problémom.
Na otázku "ako sa más" mal oblúbenú odpoved:

"Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcatá".

Bol som velmi zvedavý, ako to dokáze, ako je to mozné...

A tak ked sa mi raz naskytla prílezitost, spýtal som sa ho na to.

Milé naše Katušky!
Všetko naj, naj a len to naj k vašim dnešným meninám, veľa lásky, pochopenia, zdravia, šťastia a hlavne veľa splnených prianí a ...vždy úsmev na tvári!!!!

Toto všetko Vám želáme my-naničmaminy!!!

Už sme rozoberali ako zvládame nástrahy sychravého studeného počasia. Čo však s dlhými zimnými večermi. Ešte že sa blížia Vianoce a radosti ale aj starosti spojené s týmto sviatkom, nám pomôžu zvládnuť krátke dni, alebo skôr veľa tmy. Blížim sa k podstate.
Ja keď chcem doma fungovať,a zväčša aj musím , a vonku vládne tma a tma, musím mať zasvietené svetlá, čo najviac. Stačí v miestnosti kde sa nachádzam. Ja sa nebojím, ale prítmie na mňa pôsobí veľmi utlmujúco. Keď som chodila na návštevu k susedkám, tie sa len smiali, že ich skoro tma sa rýchlo menila na záplavu svetla.

Dnes bol naozaj "nádherný deň", hmla, zima a dážď. Ak sa k tomu pridá viróza kolujúca u nás doma,hneď je radosť vstávať a fungovať celý deň a to nehovorím o šoférovaní so štyrmi deťmi.

Dievčatá, aké ste vy. Ste také, že s vami v žiadnom prípade nezacvičí jeden sychravý, hmlistý studený deň? Aký máte recept na odolávanie nástarah počasia.

ahojte babenky tak opat sa raz utiekam vyliat si ku vam srdiecko aby sa mi aspon trochu ulavilo....
dnes sa to na mna vsetko zosypalo....prave som asi hodinu vkuse plakala a nevedela som to zastavit ...vyplakala som vsetko co tazilo moje vnutro lebo uz naozaj nevladzem som unavena ako jeden kon a psychycky som uplne hadam na samom dnes jednoducho povedane nevladzem a neviem ako sa mam znovu nastartovat....
od porodu som sa este nezastavila potom sa ku tomu pridala aj moja choroba ale ta je uz nastastie po mesiaci liecby prec /no liecba to ani nebola lebo pri malo babatku to vylezat nejde/ a moj muz ten mi tiez lezi na srdci ale to je o inom sklamanej predstave manzelstva....

Dievcata, nasla som super clanok na nejakej stranke uz ani neviem kde, kedze po tom nete beham ako splasena kozenka, o tyranych detoch na Slovensku. Prosili o pomoc s oblecenim pre deti od 1 do 10 rokov. Ja pomoct nejakym sposobom nemozem lebo som daleko, ale urcite nejaka maminka od nas
ma dilemu co s vecickamy ktore uz nema kto nosit a hlavne teraz pri velkych upratovaniach pred vianocami. Co tak pomoct ak je moznost a hlavne chut??? Bola tam aj ich adresa:

Centrum pre tyrane deti
Stredisko pomoci SNP 742
02 204 Cadca

Skusme nieco podniknut....
Skusme sa na nich nakontaktovat,zistit ci nemaju mailovu stranku...

Trochu nadviažem na tému, ako nás ovplyvnilo manželstvo. Dozvedela som sa, že nie som sama, ktorá reaguje na každodenné menšie či väčšie zúfalstvo vrieskaním.

Ako sa dá vysvetliť, že my, krehké, nežné a milé stvorenia, vieme byť také agresívne. Moja smiešna teória znie, že ak nezvládame dennodený chaos okolo detí, domácnosti, zamestnania a keď k tomuto pušnému prachu prídu naši chlapi a škrtnú zápalkou, jednoznačne musí dôjsť k výbuchu. Ak sa takéto správanie stáva tradíciou, dôjde k tomu, že naše drahé polovičky už nereagujú na naše jemné, krehké ja, ale na tú beštiu, čo bezradne behá po byte a ziape "Pomoc, pomoc, pomoc!!!"

Ahojte bojovníčky. Riešim po tieto dni dilemu a prosím vás o radu.
Posledné 4 roky sa nám zmráka na dom na dedine. A keď začala byť vidina reálna, začínam mať strach, či je to dobré riešenie. Vždy som sa pokladala za mestského človeka, az pri narodení Natašky som si začala predstavovať, aké by to bolo byť "vonku v prírode".
Je to cca 16 km od Bratislavy pri Senci. Je to kúsok od mesta, ale.... Kamilka niekde spomínala, že deti sú na dedine izolované. Ja sa toho tiež bojím, aj toho, či ja nebudem izolovaná. (tu sa ozýva môj možno egoizmus). Či človek nezlenivie a pokiaľ sa budem mať niekam vybrať (do kina, divadla, posilovne, kamarátom) či si proste potom nepoviem, veď je to ďaleko. Či na dedine sú možnosti „žiť“. Ak budú deti chodiť do školy, potom na krúžky, či nebudú odstavené mimo domu, lebo to budem riešiť, buď sa budú flákať po dedine alebo budú ¾ dňa mimo domu a potom ich večer doveziem. Budeme stavať aj s mojimi rodičmi, tí budú vedľa na pozemku. Vzťahy s nimi máme dobré, dokonca aj mužíček si s nimi rozumie hádam aj viac ako so svojimi rodičmi. Lacko je typ človeka, čo je rád doma a s rodinou, ja by som zase bola najradšej niekde vonku a s rodinou.