V to nedeľné ráno sa Karolína nemohla postaviť z postele.Jej manžel Dušan už zasa vystrájal.Ešte teraz si spomína ako jej zovrelo srdce od strachu,keď v zámke zaštrkotali kľúče.Vo dverách sa zjavil opitý a agresívny Dušan.Nepovedala ani slovo,a aj tak ju bil ako zmyslov zbavený.Ešte dobre,že deti boli u jej mamy.Mama ani netuší aké zviera jej je zať.
Stala sa nam zvlastna vec, nevieme si to vysvetlit, ale stalo nas to kopec nervov ,tak sa s vami podelim o zážitok. Priateľova dcéra žije so svojou matkou a dostala od starych rodicov nemaly financny obnos s podmienkou, že sa peniaze ulozia do banky na terminovaný ucet a pouziju sa výlucne na vysokoskolské studium. Priatel bol rodinnou radou ustanovený dohliadat na ucet .Prisiel cas ,ked mal prist vypis. Ale výpis neprišiel....Priatel sa pobral do banky predlozil OP a žiadal informacie.
... toto slovo sa mi preháňa mojou mysľou každý deň od rána do večera a ja len civím ako puk. Ty nie si normálna vrieskam na seba v zrkadle, ale nemá to žiadny účinok. V hlave kopec roboty, povinností, plánov a nič. Telo nereaguje . Zostáva k mojim myšlienkam hluché. Neviem čo stým mám robiť . Podľa manžela sa mám veľmi rýchlo prebrať, lebo už nevie čo bi mal ešte spraviť aby som bola spokojná a šťastná.
Keď sa Karol narodil, jeho brat Vlado mal štyri roky, matka 36 a otec ešte o 10 viac. Boli dlho a túžobne očakávanými deťmi. Vlado bol ten, čo vždy poslúchal, pomáhal, bol slušný a mamičkin. Karol mal všetko dovolené, on bol ten ktorému sa zvlášť kupoval salámik, klobáska, zákusok.... On nič robiť nemusel.
“Babka a keď zomriem, kam pôjdem?”, pýtala sa s nevinnosťou štvorročného dieťaťa.
“Do neba. “
“A čo tam budem robiť?”
Babka presvedčene odpovedla:”Nič, narastú ti krídelká, zmeníš sa na anjelika a budeš len tak……”
“Ja nechcem žiadne krídla!”, zahundrala nahnevane. Ona predsa nie je vták.
Babka sa zasmiala. “No nehnevaj sa, v nebi ti bude dobre, tam nie sú žiadne trápenia. Budeš tam mať všetkého dosť.”
Požiadali ma, aby som nastúpila do policajného auta. Mlčky som poslúchla.
Začalo pršať. Najprv len drobné kvapky, ktoré sa razom pozamieňali na obrovské, až to dunelo.
Mám rada dážď. Len tak si sedieť niekde schúlená a tíško pozorovať dažďový tanec...
V tú chvíľu som si vybavila zoznámenie s MM.
Rozhodla som sa napísať Vám na tému: Práca. Moju prácu som si naozaj zaľúbila nakoľko som v nej zažila: sebarealizáciu, úspech, uznanie, radosť,... a ako všetko aj to prichádzalo postupne.
Momentálne som na materskej dovolenke a na zážitky z práce spomínam len v dobrom a tie zlé a ťažké veci išli do úzadia.
...sa najviac naješ, alebo - Ako Renáta ku psíkovi prišla.
Tento príbeh sa skutočne, toť nedávno stal a hlavná hrdinka Renáta mi dala súhlas Vám ho porozprávať.
Renáta je moja dlho, dlhoročná kamarátka - priateľka. Sme spolužiačky z gymnázia, dnes sa stretávame aj s našimi rodinami, naši muži si majú čo povedať a naše deti sa vedia spolu hrať .
. Zostáva k mojim myšlienkam hluché. Neviem čo stým mám robiť 
. Podľa manžela sa mám veľmi rýchlo prebrať, lebo už nevie čo bi mal ešte spraviť aby som bola spokojná a šťastná.
.
