Mama na metle

Nie raz sa v živote vyskytnú problémy. Malé i veľké. Občas má až človek pocit, že život je vlastne len postupnosť malých či veľkých ťažkostí.

Ľudia k tomu pristupujú rôzne. Sú takí, čo si to ani nevšimnú. A keď už vidia, tak radšej "nevidia". U nás sa tomu hovorí, že problém nechávajú vyhniť. Mnohokrát je to na porazenie, ale napodiv, veľmi často majú pravdu a problémy ako prišli, tak aj odídu. Aj bez toho, aby sme sa im venovali. Len teda, asi to nefunguje úplne pri všetkom.

Nejak mi to všetko do seba zapadá. Prednedávnom tu bola debate a kine a ja som dnes narazila na film, ktorý si určite nenechám ujsť. Mamma Mia! Here We Go Again O tom, ako to bolo potom aj pred tým Teším sa už dnes

[video:https://www.youtube.com/watch?v=7MHjLcc7gZs width:600 height:400 align:center autoplay:0]

O čom vlastne Vianoce sú?
O koláčoch?
O rybe a šaláte?
O kapustnici?
O oplatkách s medom?
O darčekoch?
O punči či varenom víne?
O výzdobe?
O rodinných stretnutiach?
O darčekoch?
O ohňostroji?

Či skôr noc na dvadsiatytretí deň?

Neviem.

Dnes mal vyzerať úplne inak. Chcela som sa vykašľať na všetko naokolo a urobiť si deň pre seba - len ja, moje decko, možno priatelia, sneh, lyže a kopce. Vypnúť trúbu, mobil a hlavu.

Byť z dosahu signálu. Akéhokoľvek. Hlavne toho, čo do teba ďube tik tak tik tak - o chvíľu sú tu a ty nemáš ešte to to to.

No ale vesmír sa rozhodol inak. Raz totok, potom hento - keď konečne som vyriešila na čom, nebolo s kým, potom zas dopravný prostriedok skolaboval .... ako hovorila moja stará mama - na posraného aj hajzel padne.

Kto nestresuje, stresuje proti nám!!!
Poďme si to odškrtnúť, čo by sme ešte mali a mohli stihnúť.
1/ Poslať pohľadnice - zajtra je posledný deň vraj, kedy ešte prvou triedou možno poslať list či pohľadnicu. No - ja by som to neriskovala - fronta na pošte, chudák poštárka v piatok. Ale dnes na pošte pani za prepážkou s kľudom angličana povedala, že dnes poslané dojde zajtra. Ja neviem, či to nebolo ironicky povedané, či to mali predvianočný slogan nejaký ... ja jej neverím. V piatok stačí, keď to tam bude.

Zoznamy a pochôdzky.

Asi som to tu už o darčekoch písala. Vekom nejak ku nim mením vzťah. Kedysi bolo pre mňa dôležité vymýšľať, čo pre koho. Bavilo ma to. Dnes už mám skôr pocit, že som si tým robila v prvom rade radosť ja sama. Samozrejme, brala som do úvahy aj obdarovaných. Ale nejak mi straší v hlave, že som to brala z nedobrého konca.

Dnes sme v podstate pre dospelých darčeky zrušili. Teda, povolené je len to, čo sa dá zjesť, vypiť a kultúra.

Samozrejme, máme ešte aj deti v rôznom veku. Tak predsa len si nejaké tie darčeky užívam.