My, skoro dokonalé

Neviem kedy vznikla u mňa táto potreba ... Tie čo ste videli Mama Miu, hlavne jednotku a poznáte ma, asi budete vedieť o čom píšem ... V oblasti akéhokoľvek pohybu som asi taká spontánna ako Harry, teda skoro vôbec ...  Ani parketová levica nie som, aj keď sa tam občas trepem ...

Furt snívam o dovolenke, ale zväčša, kým sa po nej dostanem do normálu, aj mesiac prejde ... Najviac to vidím, na mojom fotení a IG účte, ništ ...  Viem, keby som len také problémy mala, len to je taký môj barometer.

Nie, rozhlas nepočúvam často. Vlastne iba pri ceste autom. A aj to musím ísť sama, lebo ostatní si púšťajú iné.

Dnes bol zase jeden deň, keď som sa započúvala do ranného vysielania. Vlastne ani netuším, akú stanicu som mala naladenú. Rozoberalo sa stravovanie a nevšedné raňajkové (a nielen raňajkové) kombinácie jedla.

Najviac ma dostala hláška "Kto nejedol paštikové slíže, netuší, čo to je gastronómia"

Ešte som ani oči poriadne nerozlepila, a to aj doba pokročila, keď tu na mňa vyskakujú samé radostné správy. 

V polovici 70-tych rokov som svoj čas trávila v laviciach základky. Pamätám si na svoj veľký sen. Tepláky na telesnú sme vtedy nosili v sieťovkách, tuším sa volali mäsiarske. Alebo ak mama vládla šijaciemu stroju, tak sme mali rôzne doma šité  tašky. A tí, čo sa už dotkli veľkého sveta, tí mali igelitky. Fantastické. So skupinou Abba. Alebo Boney M. Alebo Beatles. U nás sa to nedalo zohnať. Jedine z Maďarska sa to vozilo. Vlastne to ani nebola igelitka, skôr by som povedala že potlačená rybníková fólia.

Dámy a páni a je to tu. Ešte sa moja peňaženka ani poriadne nenadýchla, ešte na mojej kreditke nezazvonila výplata po zaberáku z poplatkov zo začiatku školského roku, ešte som nevyplatila všetky záujmové krúžky, dokonca ani tenisky na telesnú sme ešte neporiešili, netuším aké všetky zošity budú decká potrebovať a je to tu.

Ako som sa tak predierala v planej nádeji, že A4 čistý zošit kúpim v takom to "všetkomali" obchode, keď vo vedľajšom mali zošity už len "kockované" (ja VIEM že sú to štvorčeky) a oči mi padli na stojan s dekoráciami. Jeeeeeej sob. Jeeeeeej. Gule. Vianočné.

Mám v svojej hlave také oddelenie, kde ukladám rôzne bláznivosti. Také, čo by síce v praxi boli podľa mňa super, ale nemá to kto zrealizovať.

Mám tam uložené napríklad štekajúce dvere - ako dodatočné zabezpečenie pred zlodejmi. Chytí sa niekto kľučky - na druhej strane sa ozve zúrivý štekot. Dalo by sa nastaviť aj plemeno :) Niektorých neželaných návštevníkov by mohol odradiť.

Prázdniny nám pomaly, ale isto končia. Leto u nás na východe našťastie nebolo až tak horúce, ako by mohlo byť. Aj na dovolenke sme boli, takej uchodenej...,  aj ráno dospávam .... Akosi prekvapivo som často mala dom plný "detí" ..., aj keď nie všetky. Posledný týždeň sa dokonca u nás nesie v znamení "nekončiacej " párty ..., iba zostavy sa menia.

Zisťujem, že časom ako si tak starnem (ee) ... dospievam (hmmm, nie zlé slovo) ... zrejem, ZREJEM je to správne slovo!, zisťujem, že sú to celkom iné veci, čo ma vedia vyviesť z rovnováhy.