Za dávnych časov, keď deti bývali poslušnejšie, ľudia lepší a život samozrejme oveľa ťažší, študovali sme s manželom na vysokej škole. Aby sme to nemali jednoduché, ja som bývala na intráku v jednom meste a on v druhom. Okrem toho, že sme cez týždeň finančne zachraňovali istú nemenovanú telefónnu spoločnosť pred krachom, neostávalo nám cez víkendy nič iné len cestovať, ak sme nechceli zabudnúť ako ten druhý vlastne vyzerá. Teda vlastne hlavne ja som cestovala za ním, pretože naše intráky boli na takéto víkendové návštevy oveľa prísnejšie.
Spomenula som si na jednu prihodu... ktora mi vyvolava usmev na tvari. Len par krat sa mi podarilo dostat do stavu, kedy som mala okno. Ale nikdy nezabudnem na MS v hokeji 2002, ktore sa konali v Goteborgu.
Boli vzynacne tym, ze:
-sme ich vyhrali (este teraz som na to hrda a fotka haly Scandiavium mi visi na stene)
Keby videl môj manžel, do akej témy som sa rozhodla prispieť, tak by ma vysmial a dodal by, že mne aj štamprlík vaječného koňaku stačí na 2 dni . Ale predsa, nedá mi, aby som si aj ja nespomenula na jedno fernetové "opojenie". Mala som sladkých 19, za sebou jeden rok nekvalifikovaného "učiteľovania" a možnosť stráviť leto asi v 4 týždenných turnusoch podnikového detského tábora so super partiou v Náchode.
Ták a teraz pripojím svoju skúsenosť s metlou ľudstva Netvrdím, že od vtedy si niekedy nedám pohárik(to už by bolo, hlavne, keď svokor má vinicu ), ale musím priznať, že od tej doby je to tak striedmejšie
Takže mala som asi tak 15-násť?, viem len, že to bolo v druhej triede na hnojárke -čo už, skôr som zistila, skôr som pochopila
Dievčatá,nikdy som nevedela piť a viem sa nadrať zo štamprla likéru.Svoj vodičák som robila,keď som mala 18. Už ako mamina a manželka som si zadovážila "jahodku",teda naše prvé autíčko ŠKODA 100,trošku ošarpané,ale tááá farba - krásna červená dozretá jahôdka.
jaaj ja takaa suutaze chtivaa osoba,musiim nieco pridat...ale kedze ja fakt vobec nepijem tak som v zivote opitaa nebola a opicu nemala...ale v rodine sa traduje historka mojho krstneeho,este z mlaadeneckyych cias.. tak vaam opiisem ju..
Bolo to na našej prvej dovolenke v Bulharsku. Z nášho mestečka sme sa vybrali na výlet vláčikom do blízkej susednej dovolenkovej lokality. Cesta vláčikom bola príjemná, trvala tak asi 20 minút, more úžasné- čistučké, teplé, pláž ešte veľmi neobjavená, tak tam okrem nás bolo asi 15-20 ľudí...naokolo ešte žiadne hotely, len camping s malými chatkami a stanmi...proste idylka .
Moja mama pochádza zo 7 detí, otec z 3. Mamina druhá najmladšia, ocino najmladší – to znamená koooopec bratrancov a sesterníc, starších odo mňa a kooopec svadieb. Prvú som absolvovala ako cca 4 ročná. Nepamätám si z nej nič – a v tomto prípade to ozaj nebolo „vďaka“ alkoholu – ale zostalo mi z nej zopár neskonale milých fotografií – až sa divím, kam sa podelo to krásne malé dievčatko (mám dojem, že je to príbeh o škaredom káčatku naopak).
Alkohol a ja...niesme kamaráti.Nikdy som pit nevedela, alkohol mi vôbec nechutí, a stačí mi pohárik becherovky a chce sa mi spat.
Lenže v mladosti, kto nepil, ten nebol cool, a pil každý, tak prečo nie Ja!
. Ale predsa, nedá mi, aby som si aj ja nespomenula na jedno fernetové "opojenie". Mala som sladkých 19, za sebou jeden rok nekvalifikovaného "učiteľovania" a možnosť stráviť leto asi v 4 týždenných turnusoch podnikového detského tábora so super partiou
v Náchode.
Netvrdím, že od vtedy si niekedy nedám pohárik(to už by bolo, hlavne, keď svokor má vinicu
-čo už, skôr som zistila, skôr som pochopila
