Blogy používateľa dasa_

Spoznali sme sa veľmi, veľmi dávno. Vtedy ešte ich firma sídlila na kraji Bratislavy. Tlačili sa v dvoch neveľkých kanceláriach. V časoch, keď počítačové vírusy bola ešte len taká zábavka programátorov. Možno si niekto pamätá na keksíky (cookies), ktoré si v pravidelných intervaloch počítač prosil :) a bolo ho treba kŕmiť.

Naše vzťahy boli od začiatku pracovné. A veľmi, veľmi férové. Spolupracovali sme skoro 10 rokov.

Je to niekde hlboko v nás. Chceme dať naším deťom najviac, ako vládzeme. Dopriať im všetko. Ideálne hneď a naraz. Niekedy až za rámec našich možností. Len aby sa mali lepšie. Aby nemuseli prekonávať to, čo my. Aby rástli.

Len je to naozaj tak? Naozaj je to to najlepšie.

Možno má pravdu ten, čo hovorí, že deti sa musia naučiť aj padať. Doslova aj obrazne.

Máme v rodine bábo. Práve sa učí liezť. Na gauč vylezie hravo. Ale dolu, dolu sa púšťa strmhlav. Mama prirodzene dáva pozor, znesie dole. Našťastie otec tuší, že toto nie je cesta. A učí, jak sa zlieza.

Neviem, či to fakt prichádza vekom. Alebo je to proste len známka nesústredenosti a snahy stíhať. Proste často niečo hľadám. Až by som povedala, že príliš často. Je síce pravda, že pri tejto činnosť aj nachádzam. Zvyčajne však iné veci, ako hľadám.