Blogy používateľa dasa_

Och, už naozaj neviem, ako sme cestovali bez navigácii. Zvlásť cesty do veľkých miest, to bol miestami horor. Zažili sme všeličo. A napriek tomu nás navigácia dokáže stále prekvapiť.

Vybrali sme sa so synom do Brna. On si navigáciu nahadzuje aj na známe cesty. Chápem ho, mne sa to nechce.

Neviem, či ste stihli úchvatný dokument Divoké slovensko s Nigelom Marvenom. Ukázal Slovensko naozaj tak, ako ho nepoznáme. Fakt som netušila, že napríklad u nás žijú krásne pestrofarebné vtáky, farebné jašterice. Veľká časť dokumentu je natáčaná na jar, ukazuje nádherne sviežu prírodu. Proste to stojí za pozretie. Zatiaľ som našla iba odkaz na archív TV, kde bude dokument iba obmedzený čas. Tak ak máte chuť, pozrite. Určite to stojí za to.

Spoznali sme sa veľmi, veľmi dávno. Vtedy ešte ich firma sídlila na kraji Bratislavy. Tlačili sa v dvoch neveľkých kanceláriach. V časoch, keď počítačové vírusy bola ešte len taká zábavka programátorov. Možno si niekto pamätá na keksíky (cookies), ktoré si v pravidelných intervaloch počítač prosil :) a bolo ho treba kŕmiť.

Naše vzťahy boli od začiatku pracovné. A veľmi, veľmi férové. Spolupracovali sme skoro 10 rokov.

Je to niekde hlboko v nás. Chceme dať naším deťom najviac, ako vládzeme. Dopriať im všetko. Ideálne hneď a naraz. Niekedy až za rámec našich možností. Len aby sa mali lepšie. Aby nemuseli prekonávať to, čo my. Aby rástli.

Len je to naozaj tak? Naozaj je to to najlepšie.

Možno má pravdu ten, čo hovorí, že deti sa musia naučiť aj padať. Doslova aj obrazne.

Máme v rodine bábo. Práve sa učí liezť. Na gauč vylezie hravo. Ale dolu, dolu sa púšťa strmhlav. Mama prirodzene dáva pozor, znesie dole. Našťastie otec tuší, že toto nie je cesta. A učí, jak sa zlieza.