Blogy používateľa eva m

Nemám obdobie písania, aj reagujem nejak pomenej, preto som sa ani nechystala vyjadriť a zapojiť. Ale nedá mi
Dievčatá vo svojich príspevkoch vyslovili krásne myšlienky, krásne vyznania, pod mnohé by som sa podpísala aj ja.
Nechcem sa opakovať, nechcem písať napísané.

Tak sa to na mňa sypalo a sypalo, veď viete. Dennodenne napätie, čo bude, ako bude, stres, strach, smútok... A moje sily sa míňali a míňali... Nie, nebola som na dne, to verím, že bolo ešte ďaleko, ale cítila som, že niečo nedobré sa so mnou deje. Permanentná hrča v krku, plač na krajíčku, ale nie a nie sa spustiť a odplaviť ten bôľ.

Milé dievčatá, priateľky moje,
opäť som nabrala životný elán, opäť sa smejem a voľne, bez hrče v krku, dýcham .
V stredu uplynuli tri týždne od Kubkovho úrazu a chcem sa, snáď už môžem, s vami podeliť o jeho pokroky.

Tak som si dnes "pomohla".

Zajtra uplynie už 6 rokov od obrovskej tragédie našich vojakov, vracajúcich sa z misie...
Myslievam na nich a na ich rodiny nielen v tieto výročné dni...

http://www.nanicmama.sk/birds-of-paradise

Že máme písať o najkrajších Vianociach...

Paríž, mesto mojich odvekých snov... Romantika, história, móda, láska...
A pozajtra, ergo v piatok, dievčatá, do Paríža idem!
Prvýkrát a veľmi sa na to teším.
V októbri sme mali výročie svadby i reku splníme si nejaký pekný sen.

Tak isteže, s láskou sa starám o svoje milované deti, o môjho milovaného manžela, o svoj milovaný domov..., ale nie o tom máme...

Ja naozaj s láskou chodím do práce .
Moja práca je o ľuďoch, o ľudských osudoch, o smútku, bolesti, sklamaní, aj o utrpení, ale aj o láske, pomoci, spolupatričnosti, znovunájdenom šťastí...