Uvažovala som and tým, čo sa vlastne stalo, že to leto sa stalo také "normálne" obdobie. Pamätám si ako prázdniny čoby dieťa školou povinné som ich milovala a bolo to aj pre mojich rodičov "iné". Nielen preto, lebo riešili čo a ako s nami - deťmi, ale aj oni boli vždy tak prázdninovo naladení.
Pamätám si na mamu, ktorá nám nosila udenáča a keďže ona pach ryby fakt nemusí, tak sme ho jedli hneď ako prišla s ním z práce vonku na terase s chlebom len tak prstami.
Balalajka pekne napísala o relativite času Pridám krátky postreh o relativite vnímania veľkostí oblečenia (mužmi, teda mojim drahým). Vystrihovala som si novú letnú sukňu, látka a strih rozložené na zemi. Drahý sa opýtal, že akému dieťaťu šijem. Keď som povedala, že mne, začal sa hádať, že to neoblečiem Normálne som musela zobrať meter a zmerať obvod pásu, len tak uznal, že je to pre mňa.
Skúsim krátko zrekapitulovať, možno vás inšpirujem, alebo len samú seba presvedčím, že prázdniny doma, nie sú na zahodenie. A že v konečnom dôsledku nie som až tak nemožná, ako si často pripadám.
Neviem, ako vy, ale mňa dosť prekvapí, keď sa dozviem o osobnosti z blízkeho okolia, ktorá je zaujímavá nielen pre blízke okolie, ale zanechala stopu v celosvetových dejinách.
Rozmýšľate kam s deťmi počas víkendu, prázdnin? Pozrite si výber akcií na najbližšie dni. Vyberte si z bohatej ponuky podujatí a strávte príjemný čas s deťmi a priateľmi.
Nemáte radi organizované akcie? Vyberte sa na výlet do prírody, turistiku do hôr, do jaskyne, či len tak vode. Inšpirujte sa cestovateľskými zážitkami našich čitateliek nielen zo Slovenska.
Je to už hodne rokov, čo mi sestra hovorila, ako pracujú niektoré kozmetické firmy. Že pre každú krajinu - pásmo na mape - majú inú farebnú škálu nachystanú.Ono to dáva docela zmysel, len som sa nad tým veľmi nezamýšľala, lebo napríklad make upov pre černošky sa u nás asi veľa nepredá (ako nie som rasistická, len príklad uvádzam). Rovnako je to asi aj s paletou tieňov, rúžov a hlavne farieb na vlasy.Dlho sme sa s mojou šjaci fešn guru vadili, aký som ja vlastne farebný typ.Chameleón zväčša.Ale roky rokúce som bola presvedčená a aj moje okolie, že som jeseň.
No, opakujem sa pravidelne. O upratovaní často píšem, čítam. Ešte častejšie rozmýšľam. Po pravde, najmenej často sa do toho aj skutočne púšťam. Respektíve, robím to skôr nárazovo. V určitých vlnách. Teraz nemám na mysli také to bežné utieranie prachu, umývanie umývadla či okien. Skôr mám na mysli poriadok vo veciach, ktoré sú okolo mňa.
Od istého času ma prenasledujú myšlienky, čo bude raz, keď nebudem. Kto to po mne bude triediť. vyhodia to všetko do kontajnera? Poslúži to niekomu? Alebo nemám tu také veci, čo by som ani nechcela, aby niekto dostal do rúk?
Moja spolužiačka má 2 ročné dieťa. Ďalšia ešte len uvažuje nad ďalšou rodinou. Mňa sa pýtajú, či ešte tretie by som nechcela, však (takmer) 40 - však to je ešte taký "fajn" vek.
Pridám krátky postreh o relativite vnímania veľkostí oblečenia (mužmi, teda mojim drahým). Vystrihovala som si novú letnú sukňu, látka a strih rozložené na zemi. Drahý sa opýtal, že akému dieťaťu šijem. Keď som povedala, že mne, začal sa hádať, že to neoblečiem 
Normálne som musela zobrať meter a zmerať obvod pásu, len tak uznal, že je to pre mňa.
A že v konečnom dôsledku nie som až tak nemožná, ako si často pripadám.
