Blogy používateľa all

Môj príbeh

21. 08. 2017 - 09:54, od zuzka.zuzicka

Ja asi ani nepotrebujem nejakú radu. Mnohé vyriešil čas. A ja až po dlhých rokoch vidím, že to, čo sa vtedy javilo z môjho pohľadu ako veľká nespravodlivosť, to je vlastne dnes moja výhra. Aj keď ktovie, ako sa to celé ešte zvrtne.

Je to skoro 25 rokov dozadu. Bola som mladá a odvážna. A bez chlapa. Keď začal okolo mňa krúžiť úspešný ženáč, nejak sa mi zatemnil zrak. Bola som v osmom nebi. Lietala som. Niekto, komu stojím za pozornosť. Lichotilo mi to. Poznávala som to, o čom som dovtedy len tušíla. Výborný milenec äto som si myslela vtedy).

Keď pre oči nevidím

17. 08. 2017 - 21:22, od Kamila

Ako no dobre, mám doma troje okuliare, každé za iným účelom, ale ... Pred mesiacom a pol, po tom, čo moje auto malo stretnutie blízkeho druhu s iným, som si ho vyzdvihla zo servisu zrenovované. Zadok dostal novú plastiku. Hambím sa Po pár dňoch som zitila, že "hlásenie" zadných cúvacích senzorov na späťáku sa mi nezobrazuje. Pôvodna majiteľka auta, bola zrejme taká skúsená šoférka ako ja, ta si ich dala namontovať. Šikovná pomôcka. No len akosi už iba pípala.

Sáčok prosím!

16. 08. 2017 - 13:20, od balalajka
Ak by som hľadala vhodný názov pre túto dobu, asi by som povedala, že je to doba mikroténová. Lebo to, čo po nás asi najviac ostane budú plastové obaly.S nemým úžasom sledujem ako sme "zosterilneli". Nič sa nesmie chytiť do ruky, všetko sa musí najprv umyť, očistiť, vydrhnúť, použiť antibakteriálne utierky, mydlo, gél. Kde sú časy, keď som si rozrazila dlaň a prach - neprach ošúchala o nohanice a ak to krvácalo "ocuclala". Nedaj Bože ísť do obchodu a kupovať pečivo či ovocie a zeleninu.Krásne naukladané v debničkách. Jedno vedľa druhého.
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama