Blogy používateľa dasa_

Svoj obľúbený blog Minimalistka som tu už pár krát spomínala. Aktuálne beží téma o potravinách. Veľmi zaujímavé.

Zaujalo ma, keď Andra líči, ako varí jej anglická svokra. Na obed spočíta počet stravníkov, vynásobí x1,5 a má počet, zemiakov, ktoré sa varia. Robím to podobne. ALE - ja to násobím x3!!!! Ostala som šokovaná. To fakt stačí?

Vždy obdivujem dovolenkové fotografie, kde sú úzke uličky plné rôznych kvetináčov, a v nich rastliny všetkého druhu. Kvitnúce aj listové. Len tak voľne položené na ulici. Fascinuje ma to.

Nie, rozhlas nepočúvam často. Vlastne iba pri ceste autom. A aj to musím ísť sama, lebo ostatní si púšťajú iné.

Dnes bol zase jeden deň, keď som sa započúvala do ranného vysielania. Vlastne ani netuším, akú stanicu som mala naladenú. Rozoberalo sa stravovanie a nevšedné raňajkové (a nielen raňajkové) kombinácie jedla.

Najviac ma dostala hláška "Kto nejedol paštikové slíže, netuší, čo to je gastronómia"

Nie je veľa dní, ktoré by som si pamätala tak, ako tento deň. Nielen dátum, ale presne si spomínam, čo sme robili. Presne si spomínam na ten okamih, keď sme v aute zachytili tú správu.

Prvý krát sme vtedy nechali malého, mal necelý rok, u svokrovcov a my sme išli pracovne do Banskej Bystrice. Cestou domou, už tesne pred zaparkovaním sme to začuli zo správ. Ešte sme tomu celkom neverili. Len ďalšia letecká katastrofa.

Pustili sme telku a začalo sa to valiť.

Nič už nebolo také, ako pred tým.

Všetko sa zmenilo.

V polovici 70-tych rokov som svoj čas trávila v laviciach základky. Pamätám si na svoj veľký sen. Tepláky na telesnú sme vtedy nosili v sieťovkách, tuším sa volali mäsiarske. Alebo ak mama vládla šijaciemu stroju, tak sme mali rôzne doma šité  tašky. A tí, čo sa už dotkli veľkého sveta, tí mali igelitky. Fantastické. So skupinou Abba. Alebo Boney M. Alebo Beatles. U nás sa to nedalo zohnať. Jedine z Maďarska sa to vozilo. Vlastne to ani nebola igelitka, skôr by som povedala že potlačená rybníková fólia.

Je po hlavnej dovolenkovej sezóne. Mnohí cestovali a tak môžeme porovnávať.

Mám v svojej hlave také oddelenie, kde ukladám rôzne bláznivosti. Také, čo by síce v praxi boli podľa mňa super, ale nemá to kto zrealizovať.

Mám tam uložené napríklad štekajúce dvere - ako dodatočné zabezpečenie pred zlodejmi. Chytí sa niekto kľučky - na druhej strane sa ozve zúrivý štekot. Dalo by sa nastaviť aj plemeno :) Niektorých neželaných návštevníkov by mohol odradiť.

Dlhé dovolenkové presuny autom boli časom aj na rôzne debaty. Zvlásť, keď máte v aute dvoch čerstvo dospelých mladých.

A tak došlo na tému, či sa nám dnes žije ľahšie alebo ťažšie. Či kedysi bolo všetko lacnejšie alebo je to len spomienkový optimizmus babky.

V prvom rade - je to fakt úžasný čas. Európa je veľmi dlhá čas bez vojny. Ano, boli tu konflikty, ale nedotýkalo sa nás to až tak osobne. Nebolo to také, že muži museli narukovať a ísť do boja. To je prvá úžasná vec, za ktorú treba ďakovať.

Pár rokov dozadu sme s manželom absolvovali Kurz výchovy dospievajúcich. Tých 5 či 6 stretnutí, ktoré sme absolvovali, boli pre mňa veľmi zaujímavé. Osobne najdôležitejšie asi bolo to, že som sa dozvedela o knihe 5jazykov lásky. Ale o tom som už písala viac krát.