Archív psychologickej poradne - Ivan Vyskočil

Dobry den, chcela by som sa opytat, ked som bola cerstvo vydata,bola som "hotova" z jedneho muza, aj ked nic medzi nami nebolo - nic fyzicke. Ale vzdy som sa tesila, ked ho uvidim. Viem, platonicka laska.... Ale zaspavala som s myslienkami na neho. Boli sme spolu raz na sluzobke, niekto iny by uz nieco spolu prezili, ale ani tam nic nebolo. Len tie myslienky na neho bolo caste. Prilis caste. Bol slobodny. Ja vydata. Nic. Nic nebolo. Ked si našiel dievca, tak som bola nestastna, hoci sme spolu nechodili.

Dobrý deň.
Skúsím byť stručný.

dobry den...mam este len 22 rokov a za sebou hroznu minulost.Hned po maturite som otehotnela a zila z priatelom ktory bol hrozny sebec psychicky ale aj fizycky tyran,,cele tehotenstvo som pri nom zazila peklo,mlatil ma,psychicky ma týral,ponizoval,vysmieval atd..moje sebavedomie celkom znicil..znicil moje JA!...

Mam 31 rokov a partner 38. On je rozvedeny a ma dve 5 rocne deti, z kt. Je jeden autista. Partnerova exmanzelka sa o deti nestara tak akomby mala, deti nezvladaju zakladne cinnosti, rec, problematicka je aj strava a hygiena. S partnerom sa kvol tomu vzdy pohadame ked riesi deti a spory s nou. Partner je pdrazdeny ked ma deti, na mna je namosureny. Cokolvek urobim a poviem je zle. Ked sa snazim s detmi komunikovat, vycita mi ze ich skusam a pritim to nie je tak. Partner je velmi prchky a vie vyt aj arogantny a na mna zvlast. Vzdy ustupim ja a ospravedlnujem aj zato zaco nemozem.

Dobry den,

prosim Vas o radu, je to mozno pre niekoho jednoduchy problem, ja si ale neviem rady. Mam 2 dcery 8 a 4 r. Neviem, ci som velmi zanedbala vychovu, kedze prekonavame vela zdravotnych problemov, sustredim sa vacsinou na tie.

Dobrý deň,
dostala som sa do situácie v ktorej neviem reagovať a preto hľadám pomoc.Dcéra môjho priateľa sa mi priznala že sa jej páči ako jej nadbieha spolužiačka z nižšieho ročníka. Ona sama sa v tom nevyzná,bojí sa ako to prijme okolie,jej otec....alebo to len chce vyskúšať,sama nevie.O mesiac bude mať 18 rokov.
Ďakujem

Dobry vecer. Ani vlastne neviem ako zacat. Uvod som zmazala uz 4 krat :( problem je v tom ze som na konci so silami a moja trpezlivost je na bode mrazu co je pri dvoch detickach dost zle. Ako som spominala mam dve deti vo veku 4,5 a 1. Zijeme v zahranici, takze som na vsetko sama. Samozrejme mam aj manzela kt. pomaha v ramci jeho moznosti, ale kedze musi pracovat viac menej je vsetko na mne. Viem nemala by som sa stazovat deticky sme obe chceli, ale mam niekedy pocit ze stracam sama seba.Kazdy den je rovnaky.

Mám 33 rokov, 4 deti a za sebou tažké obdobie... NIKDY SOM NEBOLA NEJAK KLUDNá, ALE TERAZ SA BOJIM SAMA SEBA. Bojim sa že ubližim sebe alebo nechtiac detom. Pred 4 mesiacmi som odišla od manžela, pri ktorom som psychicky trpela. Našla som si podnájom, a medzi časom sme sa opat začali s manželom zbližovat a hladat cestu k sebe. Mám deti vo veku 15, 13, 5 a 3 roky. Staršie deti ma vôbec nerešpektuju, sú drze niekedy by som ich najradsej roztrhla. Male deti zase stále kričia, robia neporiadok, hadaju sa... no proste kazdu
chvilku kričim, preklinam sa, plačem atd...