Včera taký smutný, upršaný deň. Hovorím si, typické počasie dušičkového obdobia. Ale Sviatok všetkých svätých je dnes. Ani si nepamätám, kedy naposledy bolo v tento deň také krásne počasie ako dnes. Slniečko krásne svietilo, naším blízkym, nám. Nám do sŕdc. Im na hroby. Okrem sviečok aj krásne slniečko.
Bolo to už dávno, kedy sa tento príbeh stal, ale vždy na neho budem s úsmevom spomínať. A vždy si hovorím, toto nevymyslíš, ani keby si chcela toto je život. Tak teda pekne od začiatku.
Ja viem, toto je prednostne téma Balalajky. No nič sa nedá robiť, včera večer to na mňa prišlo. Necelé dva mesiace do Vianoc. Tak je veru pekne krásne začnem.
Už pár dní sa chytám napísať blog o barličkách, ktoré by nám, mne mohli pomôcť zvládnúť dobu náročnu, ktorú tu máme už skoro 4 roky. Zatiaľ veľmi nevidím svetlo na konci tunela ...
50 tka za dverami, zdravotné problémy sa začali ozývať. Ešte v lete som sa bola pozrieť na slávnostnom otvorení nemocnice Bory, hovorila som si vtedy, bože tu to fakt vyzerá super a tie služby čo predstavovali, fakt ako z Amerického filmu.
Pôvodne som chcela napísať blog o tom, ako vonku príroda vďaka teplu odoláva označeniu JESEŇ a udržiava si koreňami - konármi všetok chlorofyl čo ide. A chcela som dokladovať fotkami z rokov minulých, že takto pre 4,3,2,1 rokom to tu hýrilo farbami ako SAS na večierku EXPO v Dubaji.
