Čo sa týka dovolenky pri mori, naozaj nič nenechávam na náhodu... More milujem a potrebujem a ono miluje mňa, prečo by som mala ísť ku nemu nepripravená a bádať kde čo a ako...
V roku 2007, keď sme mali prvé stretnutie naničmám v Liptovskom Jáne . Odvtedy uplynulo veľa rokov, veľa sa toho zmenilo. K naničmamám pribudli artmamy, cukrárky aj medovnikárky....
Komu by sa nezdalo a chcel by diskutovať, či je ešte jar a či už leto a prázdniny, nech sa mu ráči prísť pozrieť do Trenčína.
My sme to vzali hupom a radosťou a vkĺzli do krátkych rukávov ruka v ruke s festivalmi.
V cyklistickom časopise o ňom muž objavil zmienku. Nejaká skupina cyklistov ho vo svojom príspevku vrelo odporúčala ako vychytenú zastávku na ich opisovanej trase. A keďže v Bavorsku dnes končili dvojtýždňové prázdniny, navrhol muž, aby sme sa ich vybrali zavŕšiť tým smerom celodenným výletom. O dome však pomlčal. Jednoducho a proste zabudol, čo bol prvotný impulz návrhu.
V Prahe som bola ozaj veľmi dávno, aj to len na krátko. Keď prišla možnosť dobehnúť resty, ani chvíľu som neváhala. Ozaj to stálo za to. Praha je krásne mesto.
Postihla nás doma viróza. Lekár mailom naordinoval voľnopredajné lieky. Ja som už relatívne v poriadku, len mi ostal kašeľ. Tak som vyhrala cestu do lekárne.
Vypýtala som si kvapky, ktoré lekár napísal a zrazu mi lekárnička hovorí: "Vy ste v tejto váhovej skupine, však? Tak potom takto užívajte..." A čo vám poviem, trafila o hodne kíl menej, ako je reálne moja váha. Ani neviem, kedy naposledy som ja takú váhu mala, snáď niekedy pred 25 rokmi.
