Keď nič nenechám na náhodu alebo Prežila som dovolenku

Čo sa týka dovolenky pri mori, naozaj nič nenechávam na náhodu... More milujem a potrebujem a ono miluje mňa, prečo by som mala ísť ku nemu nepripravená a bádať kde čo a ako...

A tak po rokoch strávených pri mori v Chorvátsku som si povedala dosť, tentokrát vsadím na istotu a budem si užívať celých osem dní slnka a mora... Pretože v tom Chorvátsku sa mi naozaj vždy stalo že aspoň deň pršalo a ak nepršalo bolo pod mrakom a ak nebolo pod mrakom, búrky obďaleč ochladili more na nie práve príjemnú teplotu...

Jasná voľba – Egypt! Veď sa vraciam „domov“. A to si môžem naozaj tak povedať a aj to tak cítim, pretože Egypt bol pred tým dlhé roky mojou láskou a nebolo problém odletieť aj dvakrát do roka – lebo istota počasia, istota mora...

Egypt – jasná voľba! Hoci môj obľúbený hotel sa stal cenovo nedostupný, vedela som čo mám hľadať, kde mám hľadať, na čo si dať pozor, kde čítať recenzie a ktorým veriť...

Našla som presne to čo som hľadala, piesková pláž s pieskovým pozvoľným vstupom do mora.(Nech to znie akokoľvek smiešne, pre tých čo by chceli hľadať niečo také v Egypte, Hurghade, nie je to až tak bežné. Pláž síce zvykne byť piesková ale pri odlive more tak odíde že sa brodíte v bahne alebo je pláž piesková ale na kúpanie potrebujete topánky lebo hneď pred plážou začína koralové podložie alebo ešte tretí prípad, pláž piesková ale do vody sa dostanete jedine po móle. Nič z tohto som nechcela, toto mne nevyhovuje.)

Hotel all inclusive je samozrejmosťou. Hoci jem na dovolenke celý deň len ovocie a teplé jedlo mám až večer, možnosť mať nápoje a kávu k dispozícii celý deň rovno pri lehátku na pláži je pre mňa rovnako normálne ako mať presne takú pláž, ktorá mi vyhovuje.

Fotka je robená pred obedom...hádam z nej vidieť čo myslím tým, keď napíšem že naozaj bola tma...

Deň 1:

Pri zakúpení zájazdu akceptujete že deň prvý a deň posledný je určený na presun, na cestovanie. Takže je úplne normálne že sa dostanete na hotel až v neskorších poobedných hodinách... Ale vystúpiť v Egypte z lietadla, pozrieť na oblohu a tam tma, o tretej poobede, to je už niečo, s čím nerátate – lebo predsa idete na istotu – slnko a more... Podvečer som už pila kávu na terase pred izbou pri dvadsiatich šiestich stupňoch prikrytá uterákom. Lebo 26 je na Egypt málo ak fúka silný vietor...

Deň 2:

Na izbách mávajú veľké ťažké závesy. Udržia teplotu a sú aj protihlukové. Milujem ten pocit keď v izbe úplná tma, odtiahnem záves a slnko mi vypáli oči a hudba pri bazénoch ti dodá tú správnu dovolenkovú atmosféru... Tak som si to pamätala z čias minulých dovoleniek v tomto pre mňa raji... Odtiahla som záves...tma. Žiadne slnko, jednoliata šedá obloha. Vybehnem v nádeji vonku, že predsa len zazriem kúsok oblohy kde sa už trhá a vykúka slniečko...nič. Tma. Nevadí. Už je aspoň teplejšie...Celý deň strávený pod šedou až tmavou oblohou ti energiu ale nedodá... Hlavne keď si prišiel do Egypta kvôli slnku... More úžasné, čisté, teplé... Plávaš od bójky k bójke... Až zrazu začnú plavčíci mávať a pískať, všetci von z vody... Pýtame sa čo sa deje, vedľa na pláži sa predsa ľudia kúpu a my sa nemôžeme? My nevieme čo sa deje, dostali sme nariadenie...Začali sa zbiehať na pláži manažéri, obvolávať, tiché porady... Len nám akosi nik nechce nič povedať. A tak mnoho ľudí z našej pláže odchádza o meter ďalej, na pláž vedľajšieho hotela a kúpu sa tam...

Stojíme pri mori, pozeráme ako teliatka do blba... Jeden zblúdilec , plavec kus obďaleč si ide svoje, rozbehne sa za ním plavčík na boarde, obíde ho a poháňa dopredu ku brehu... Na našej pláži do mora nemôžeme, na pláži vedľajšieho hotela sa kúpu... Hodinu trvalo predať informácie vedľajšiemu hotelu. Informácie o tom že o kúsok ďalej, možno o tri pláže ďalej roztrhal žralok človeka. To, že nesvieti slnko prestal byť problém...More ostalo tiché, ľudia postávali na brehu a zhovárali o tom kde všade boli dnes šnorchlovať, kto z nich, kto z nás to dnes mohol byť... Večerné debaty v dovolenkových skupinách o Hurghade odhaľujú ďalšie útoky žralokov...

Deň 3:

Celú noc rozháňali vrtuľníky skupinky žralokov, sledovali ich pohyb...

Zasvietilo slnko. Na chvíľku. Ostali sme ale bez mora. Ani po členky, ani rukami si ošpliechať nohy, nebolo možné sa ku moru priblížiť. Bazénov dosť, to áno. Ale ja som šla za slnkom a morom...Chlórová voda na dovolenke pri mori nikdy nebolo to, po čom som túžila a nebola to pre mňa ani náplasť za more. Bazén je pre mňa nič. Akurát tak sedieť v ňom pri bare a piť kávu a pofajčiť si a pozerať sa na to more...na to smutné more bez ľudí...

Deň 4:

Krásna, modrá obloha. Svieti slnko a začína sa to podobať na Egypt aký som si pamätala...teda aspoň do vtedy kým som neprišla na pláž a tá stále uzavretá...ani nohy si omočiť...len pozerať na prázdne more... Riešenie musí byť a riešenie nenechalo na seba dlho čakať. Výlet loďou na ostrov. Samozrejme že som netúžila plávať sama v otvorenom mori, mne stačilo ponoriť sa do kryštálovo čistej vody a hrabkať si prstami v bielom piesku... Áno, zajtra pôjdem na ostrov. Keď sa nedá ísť do mora tu, pôjdem kúsok ďalej.

Deň 5:

Výlet začínal 8:20, kedy pre nás prišli pred hotel taxíkom a dopravili nás na loď, späť sme sa vrátili o piatej večer.Z ôsmych hodín sme na ostrove strávili len dve a pol. Len dve a pol hodiny mi boli dopriate v tyrkysovo modrej vode a bielom piesku... Cestou sa totiž spravila zastávka na šnorchlovanie. Áno, takto to funguje. Na plážach, aby boli ľudia kľudní, že všetci dbajú na ich bezpečnosť a preto zavreli pláže, sa kúpať nesmie. Výlety na šnorchlovanie, potápanie, stále fungovali... Oni dobre vedia že žraloky tam boli, sú a budú. Len vedia aj to, kde ich je momentálne menej a vedia šnorchlujúcu skupinku ľudí v mori ochrániť... Vďaka aj za tých pár chvíľ v mori na ostrove čo mi boli dopriate. Nevedela by som si predstaviť zase celý deň v bazéne...

Deň 6:

Mám alergiu na slnko. Už roky. Viem čím sa natierať, viem kedy aké tabletky si dať aby som ju mala pod kontrolou. Viem si postihnuté miesta ošetriť tak, aby bola alergia znesiteľná. Ráno som sa však zobudila s už neznesiteľnou bolesťou a opuchom... Dobre, slniečko síce svieti, more stále uzavreté ale ja nemôžem na slnko v tomto stave... Celý deň v tričku a pod ním nánosy krému nepomohli a tak som  musela vyhľadať lekársku pomoc. V Hurghade už majú Európsku kliniku a tak nie je problém dať sa ísť ošetriť cez poisťovňu priamo ku nim. Od prvej správy delegátovi o tom že potrebujem pomôcť po ošetrenie a návrat na hotel to celé trvalo hodinu a dvadsať minút. Delegát kontaktoval kliniku, tá mi napísala že o dvadsať päť minút ma bude čakať auto pred hotelom, poslali fotku auta, doviezli ma na kliniku, dali dve injekcie, nabalili ma krémami a tabletkami a ten istý šofér, to isté auto, ma zaviezlo nazad na hotel...

Deň 7:

Alergia je pre telo veľký stres, ku tomu injekcia, áno, moja nočná mora – menzes na dovolenke nenechal na seba dlho čakať. O desať dní skôr prišiel. A teda v plnej sile... Otvorili nám pláž. Mohli sme si omočiť nohy. Asi päť metrov od brehu sme mohli ísť... No ale choď sa kúpať s tým divným pocitom že tri dni dozadu tu žralok roztrhal človeka a ty máš menzes... Naozaj len namočiť, schladiť a hneď von...

Deň 8:

Od druhej v noci som cestovala domov. Oťapená liekmi, stečená z krvi, vyčerpaná z alergie... Zaspala som v lietadle skôr ako sme vzlietli. Vraj boli silné turbolencie. Neviem. Tak tvrdo som spala. Zobudil ma náraz pristátia.

Potrebujem dovolenku.

Potrebujem si skutočne oddýchnuť po dovolenke.