Príspevky (Blogy)

Priznavam, ze som tento vyraz pocula prvykrat minuly tyzden. Hladala som nieco lacne na 2 noci, co si moj bankovy ucet takmer nevsimne.

Práve som sa orevala pri pozeraní Mama Mia II., ale o inom filme som chcela.  Už dávnejšie som zachytila, že natáčajú hraný Barbie film. Vraj napriek prevahe ružovej, hračkárským kulisám, by to mohlo byť aj voľačo serióznejšie.

Inak s mladšou devou som tých kreslených Barbie filmov celkom dosť videla a boli celkom fajn. Aj pointu mali ...

Ak by ste sa ma to spýtali, z fleku poviem, že nie, hoc teda políčko, že s nimi pri internetovej objednávke automaticky škrtám. To sa už v bežnom živote skôr snažím zaostriť na tie pidiblchy, ktoré by normálne mali rozlezené na 46 stranách a obchodníci ich natlačia na A4. Občas mám dojem, že sú to QR kódy a nie znaky abecedy.

A ja neviem, či je teraz nejaká akcia, ale ja ju vyhlasujem.

Denne nakladáme, vykladáme. Balíky, palety, všeličo. Všelikoho nie.

Teplo nám je, že nám dolu riťú teče, akoby povedala moja babka. Pánom kuriérom kvapká z klimatizácie, ale chrbtiská majú opotené riadne teda tiež.

Tak sa nám emotívne začali prázdniny. Emotívne na všetkých frontoch.

Najviac ma dostali moji poslušní chlapčekovia, ktorí na prahu dospelosti sa naučili materi vravieť NIE.

Hnevám sa. Jedujem. Kričím a skúšam zvládnúť ešte aj ten stres od nich. Akoby iného dosť nebolo.

Mladší aj dojde, ja pokričím - "nie nie nie a ešte raz nie!" Vidím, že plač na krajíčku má. Ale nepustí. Hrdo bradu vystrkuje, päste v nohaviciach zatína, myslí, že to nevidím. Navrchu flegmoš, dnu to vrie.

A ja sa hnevám viac na seba ako na neho, lebo jeho zaťatosť obdivujem. To je chlap!