Ako za mnou prisli nasi alebo moji rodicia a talianska kava

Bolo to minuly rok, bol september, aspon myslim… kedze moj tatino mal niekedy pred letom napad ze by konecne po tolkych rokoch, co som v Italy za mnou konecne dorazili. Planovala som o dusu, co s tymi nasimi ten tyzden podniknem, aby sa nenudili.. Uz roky som ich navstevu odkladala, lebo som byvala len v takom malom bytiku a kedze som stale cakala a cakala, ze moja polovicka sa rozhybe a pojdeme spolu byvat, tak som stale dufala a dufala, ze sa mi podari nasich este chvilku “zdrzat” tak, aby ta navsteva bola az ked budem v novom a peknom.

Moj podrazdeny ton v telefone na mojho chudaka tatina u neho v hlase vyvolal sklamanie, co ma samozrejme trapilo neviem, ci to poznate, ale ja som proste chcela, aby ked sem nasi za mnou dorazia, boli na mna hrdi a hlavne stastni, ze sa mam dobre.. zalezalo mi na tom, urobit na nich dojem, teda asi hlavne, aby mamina videla, ze sa tu netrapim, ze tu mam kamosov a kamosky a ze s tym mojim Matejom (tak ho volam, kedze sa vola Mattia) nam to jednoducho klape.. tatinov sklamany hlas, ktory sa snazil zastierat a rychlo sa v telefone rozlucil ma prinutil k tomu, aby som zavolala Matejovi a v priebehu 30 sekund sme sa dohodli, ze teda nasich pozvem po lete sem.. po 30 sekundach uz som sedela za netom a objednavala 2 spiatocne letenky Bratislava – Milano a za dalsich 5 minut som uz tatinovi posielala mailom objednavacie cislo a telefonovala, ze dufam, ze v ten tyzden budu len a len pre mna “free”

A zrazu tu bol september, my sme s Matejom cakali na letisku mojich rodicov a uz asi po sty krat som prosila moju polovicku, aby v sebe trosku potlacil tu svoju “taliansku” naturu a snazil sa tyzden nefrflat S nasimi sa videl len raz a to bolo na Vianoce.. to bol tiez zazitok, ale to je kapitola sama o sebe..
Bola som strasne stastna, ze nasich vidim, Matej ich len vybozkaval z licka na licko a potom celu cestu mlcal, nemal sancu sa dostat k slovu, ved tak dlho som sa s nasimi nevidela a tolko sme si toho mali co povedat… bol uz vecer, vonku bola tma a cesta trvala dost dlho.. druhy den nas ale cakal vcelku pekny este letny den a nasi boli pripraveni na tu spravnu taliansku kavu

Taliani a kava.. iste vsetci dobre poznate nejaku tu znamu taliansku znacku kavy, to co ale asi neviete, ze taliani maju najroznorodejsiu chut na svete.. na obedy chodim do jedneho baru, tu blizko mojej kancelarie, kde cez obed podavaju rychle teple jedla, ci chlebiky, ci jednoducho nieco pod zub.. stretavame sa tam partia, vacsinou sme traja, ale niekedy nas je aj zo desat.. a teraz si predstavte, ze kazdy z nas si objedna kavu na uplne iny sposob.. obdivujem tych casnikov, nepisu si to, nezaznamenavaju a len pocuvaju…
Jeden z pritomnych si vzdy objedna “caffè normale”, co znamena, ze vam donesu toho maleho “prcka”, ktoreho tu volaju tiez “caffè espresso” len s tym rozdielom, ze u nas vam to espresso donesu vcelku do “normalnej” uchopitelnej salocky… tu vam donesu nieco, co sa podoba svojou velkostou “stamprliku” Jasne, ze je to kava silna, kremova a na vrchu ma este akokeby penu z toho, ako bola urobena...
Dalsi kolega si pyta “caffè ristretto” co znamena, ze je to “caffè espresso” este o polovicu mensie.. tak vazeni toto je teda riadny smrtak… vraj ho tu piju ti, co pocas dna piju viac kavy a nemaju cas sa "zdrziavat" nejakym pohodovym popijanim kavicky.. no neviem, ci si s tym nieco uchrania, lebo mnozstvo a sila kavy zostava nezmena, ale este v mensom mnozstve vody.. ked mi prvykrat dali vypit toto, skoro ma vystrelo.. uz sa necudujem preco ludia mavaju infarkty.. takato silna kava, ich “temperament”, no bodaj by clovekom niekde neseklo…
Na rad prichadza moja kamoska, ktora si pyta “caffè dek”, co znamena “decaffeinato” takze bez kofeinu (tou uz asi niekde svihlo, tak si dava bacha) a k tomu si pyta studene mliecko…
Moja kolegyna zas pije “caffè d'orzo”, co je kava vyrobena z cerealii.. no neviem, ale nazyvat to kavou… raz nam v praci dosla kava a ostala len tato, kolegyna hlboko ma presviecajuc o tom, ze je vyborna, ma nakoniec dobrovolne nasilu dohnala k tomu, aby som toto kafco ochutnala.. len co som si prilozila k ustam salocku, zacitila som akysi “pach”.. nebola to ta vona kavy, ktoru si kazdy z nas tak rad vychutnava, bolo to proste “ine”.. akonahle som tuto “tekutinu” ochutnala automaticky som to vyprskla na moju oproti stojacu kolegynu To, co neskoncilo na kolegyni, skoncilo v umyvadle… brrrrr, fakt nieco take niekto pije?
No a dostavame sa uz k tomu vam vsetkym urcite dobre znamemu “cappuccinu” Ja tento napoj povazujem za jednu z perli talianskej kavy, ktore ako sami dobre viete sa podava vo velkej salke, je to rovnaka kava ako “caffè lungo” co znamena uz spominane “esspresso” len s vacsim mnozstvom vody.. cappuccinu sa pridava naslahane mlieko.. najvacsie umenie je na tom spravne naslahat mlieko.. hlavnym komponentom je “neodstredene mlieko” vdaka ktoremu sa podari naslahat tento maly zazrak… samozrejme navrch sa posype kakaom.. ak je sikovny barista, vykuzli vam v cappuccinku aj krasne srdiecko, ci rastlinku… takze ak si niektora z vas na dovolenke v cappuccinku najde nakreslene srdiecko, mozno sa vam niekto nieco snazi povedat Inac tvrdi sa, ze cappuccino nie je vhodne pit po obede, vraj uz sama o sebe kava nejako traveniu nepomaha a ked sa k tomu prida to naslahane mliecko z cappuccina, vraj sa travenie predlzi.. faktom je, ze cappuccino a spravny croassan, ci briosc su tu zalezitostou ranajok..
Kavicku, ktoru si rada doprajem ja sa vola “caffè macchiato” Je to kava s mliekom, bud so studenym alebo teplym.. pokial sa jedna o teple mlieko, je to ta ista naslahana cast, ktora sa dava do cappuccina, len caffè macchiato sa podava v malej salocke, takze aj mlieka je minimum…
A teraz pride vazeni bomba.. vola sa “caffè marocchino” a vsetky tie, ktore zboznujete kavu a sladke, mate sa na co tesit.. tato kavicka sa nevola “marocchino” preto, ze by pochadzala z maroca.. tuto kavu vam podaju v kazdom bare trosku inak, zalezi velmi vela od baristu… o co teda ide? Pohar, tentokrat skleneny, trosku vacsi, sa zvnutra vytrie NUTELOU alebo roztopenou HORKOU cokoladou, do toho sa vleje klasicke caffè espresso, tento krat samozrejme s dostatocnym mnozstvom vody a navrch sa to zavrsi bud naslachanym mliekom, ci slahackou ( v podstate to pripomina trosku nasu viedensku kavu, ale chut je trosku ina)
Myslim, ze toto su take najhlavnejsie typy kavy, ktore tu mozete ochutnat, s ktorymi sa mozete stretnut.. existuju este mnohe dalsie ako “caffè latte”, ci “caffè americano”, ale to uz nie su tie prave “mrnave” talianske kavicky… To uz su skor kavy, ktore sa podobaju tym nasim, trosku vodovejsim a menej silnym.. aj ked tiez zalezi, kolko do toho naseho “turka” date kavy..

Dalsia dolezita otazka je, sladit ci nesladit kavu? Mnohi taliani piju kavu bez cukru, aby si vychutnali tu pravu chut kavy, tvrdi sa ale, ze trosku cukru na spicku lyzicky kavovu chut sprijemni.. aj co sa tyka cukru mate na vyber, v kazdom bare mate k dispozicii tolko typov cukru, kolko mate typov kavy

Ale vratme sa k mojim rodicom.. preco prave pri nich spominam kavu? Moja mamina zboznuje tu pohodu, ked sa usadi a moze si vychutnat tu svoju, prave zaliatu kavu… az tu som sa vlastne dozvedela, ze ju na kavu naucil moj tatino, vraj ju pil vsade a tolko, ze sa mamina “chytila” Moja mamina tvrdi, ze ked som bola mala, tak cakala kym zaspim, aby si mohla zaliat kavu a v klude si k nej sadnut.. ale vraj akonahle mala Eifelovecka zacitila vonu kavy, tak uz aj bola hore.. ved uz ako mala som chodila mamine “mlstat” cukor na lyzicke namoceny v kvapocke kavy.. inac by ma od stola nedostala… no.. takze nasi ako pravi milovnici kavy sa tesili, ze ked uz budu v tom Taliansku, tak si cely ten tyzden budu vychutnavat taku pravu kavu.. tak sme sa teda vybrali na prehliadku mestom a na tom krasnom velkom namesti, ktore som spominala uz minule (Vittorio Veneto) sme sa usadili na prutenych sedackach vonku a uzivali si slniecka.. moj otec naramne vsetko fotil, len skoda, ze kedze obcas nema na nose tie “druhe oci” ako on velmi rad vola svoje okuliare, tak aj tie fotky maju casto rozne farby, su do zelena, alebo prilis tmave ci svetle, pretoze ocko nevidi bez jeho “druhych oci” na ovladanie na fotaciku a tak foti len tak “od oka”, obcas to tak aj vyzera, ze na tych fotkach ani nespoznate, koho, ci co to vlastne fotil tak som sa s maminkou usadila, objednala nam kavu a nadherne sme sa tam takto vyhrievali na slniecku…
Zrazu prisla casnicka, polozila nam na stol 3x “caffè normale” a odisla.. mamina sa pozrela do tej malej salocky, potom kukla na mojho otca a na mna.. “To co je? To len zaspinili salku? No ved do toho si nemozem dat ani cukor, ved by mi v nom ta kava zmizla” Moja mamina neveriacky krutila hlavou.. neskor sa mi ale podarilo dalsim baristom vysvetlit, ze by som rada “caffè lungo” ale fakt “luuuunnngoooo” a zda sa,ze pochopili, lebo ostatne dni si nasi uz kavu vychutnavali tak ako sa ma, cez to vsetko, ze v ten prvy den moja mamina zatuzila po nasom starom dobrom zalievanom “turkovi”

Mhhhh, ked tak nad tym rozmyslam.. ze by som si isla dat kavu? Pozyvam Vas..